OD VÝDRŽE K ODOLNOSTI: Cesta k udržateľnému a regeneratívnemu leadershipu

V dnešnom rýchlom svete biznisu sa často pýšime tým, koľko toho vydržíme. Spoločnosť oslavuje manažérov, ktorí pracujú dlho do noci, odpovedajú na e-maily počas víkendov a prekonávajú krízy čistou silou vôle.

Zamieňame si totiž dva pojmy, ktoré majú pre našu budúcnosť a zdravie tímov úplne odlišný dopad: výdrž a odolnosť. Ak chceme budovať leadership, ktorý je nielen udržateľný, ale aj regeneratívny (taký, pri ktorom nevyčerpávame zdroje na maximum, ale ich aj udržateľne obnovujeme, a naviac aj rozvíjame), musíme pochopiť, že neustály tlak na výkon nie je dlhodobo udržateľný.

Výdrž nie je to isté ako odolnosť

Mnohí lídri stavajú svoju kariéru na osobnej sile vytrvať, často aj na úkor vlastných hraníc.

To je podstata výdrže (stamina) – mentálna a fyzická tvrdosť, ktorá neudržateľne tlačí na výkon. Výdrž funguje na princípe mechanického stroja: tlačíme, kým systém (stroj) funguje, ignorujúc opotrebovanie.

Skutočná odolnosť (resilience) je však o niečom úplne inom. Spočíva v neustálom kontakte s vlastnými hranicami a vo vytváraní psychologického bezpečia, v ktorom výkon vzniká prirodzene a udržateľne. Odolnosť neznamená nepoľaviť, ale mať schopnosť regenerovať sa, adaptovať sa na zmenu a rásť prostredníctvom nej bez toho, aby sme zničili samých seba alebo ľudí okolo nás.

Pasca sebaobetovania

Cena za čistú výdrž je nesmierne vysoká. Prejavuje sa telesným a emočným vyčerpaním, stratou mentálneho priestoru a neschopnosťou rozhodovať sa s ľahkosťou.

Lídri nezlyhávajú, ale vyčerpávajú sa. Idú až na samotnú hranu svojich biologických a psychických možností, len aby udržali systém v chode.

Často tak padáme do pasce sebaobetovania, kedy systémové nedostatky dorovnávame vlastnou kapacitou. Tento proces je neviditeľný – nikto ho nemeria ani neplatí, no akonáhle sa naň systém nastaví, stáva sa očakávaným štandardom. Líder tak lavíruje medzi držaním systému a vlastnými zdrojmi.

Bod zlomu: Keď úspech nestačí

Bod zlomu pritom často neprichádza kvôli samotnému objemu práce, ale kvôli strate súladu so sebou – pocitu nespravodlivosti, zrady alebo hlbokému hodnotovému konfliktu, kedy obeta prestáva dávať akýkoľvek zmysel.

Leadership ako stav nervového systému

V klasickom manažmente sa leadership vníma ako súbor racionálnych zručností a charakterových vlastností. Regeneratívny a udržateľný prístup však prináša zásadnú zmenu pohľadu: udržateľný leadership nie je o charakterových vlastnostiach, ale o stave nášho nervového systému, ktorí ovplyvňuje naše kognitívne schopnosti, empatiu a strategické myslenie.

Aj keď môžeme byť skvelým lídrom, pod vplyvom vyčerpania sa môžeme stať úplne stratenou verziou seba samého len preto, v akom stave sa nachádza naše telo. Skutočná odolnosť teda nie je o zaťatí zubov, ale o sebaregulácii a schopnosti vrátiť sa do stavu bezpečia.

Aspekt, ktorý si ako lídri musíme uvedomiť, je aj ko-regulácia, pretože stav nášho nervového systému sa podprahovo prenáša aj na tím. Ak ako lídri dlhodobo fungujeme v stave stresu alebo vypnutia, naše tímy nemôžu zažívať psychologické bezpečie.

Cesta k regeneratívnemu leadershipu

Skutočná odolnosť nie je vrodená vlastnosť, je to neustály proces sebaregulácie a celoživotná cesta. Prvým krokom k zmene nie je nič radikálne, ale drobné praktické cvičenia, ktoré pomáhajú telu prepnúť zo stavu ohrozenia späť do stavu bezpečia a sociálneho kontaktu (napr. predĺžený výdych, vedomé uzemnenie, či všímavosť).

Pracovný úspech nie je všetko. Ak máme byť v živote spokojní, potrebujeme rovnováhu. Filozofia sustainable performance coachingu je postavená na tom, aby sme dosahovali výsledky v súlade s našou vnútornou pohodou a celkovým zdravím.

Udržateľnosť nie je len slovo pre ekológiu. Je to nevyhnutnosť pre lídrov. Pretože až keď si dovolíme byť v kontakte s vlastnými hranicami, dokážeme vytvoriť prostredie, kde výkon nie je vykúpený vyhorením, ale je prirodzený a dlhodobo udržateľný.