
Tohtoročná letná dovolenka pre mňa bola náročná. Bola som na krásnom mieste, kde som sa vždy chcela pozrieť, užívala som si aktivity aj ničnerobenie, a zároveň som sa necítila oddýchnutá. Každým dňom som bola unavenejšia. Milujem cestovať práve preto, že vypadnem zo stereotypu a zažívam niečo nové. Zároveň som si tentokrát uvedomila, že určitý typ stereotypu si moje telo naozaj žiada.
Nepravidelná strava v reštauráciách rozhodila môj vnútorný systém. Chýbajúce posilňovanie ma obralo o energiu. Uvedomila som si, že všetky návyky a rituály, ktoré som si doma vytvorila, som zrazu pustila, a to malo svoje dôsledky.
Klienti prichádzajú, pretože chcú zmenu. Chcú sa cítiť lepšie, mať viac energie, väčšiu pohodu. Na začiatku často očakávajú malý zázrak. Ten sa však väčšinou deje, keď robíme malé kroky a robíme ich stále dokola.
Udržateľný výkon nie je o nejakej zásadnej zmene. Je o konzistentnosti a správnych návykoch, ktoré nám pomáhajú fungovať. Možno nuda. A možno to, čo prináša progres.
Pozrime sa teda na to, čo sú návyky a rituály a prečo drobné, každodenné veci dokážu tak výrazne ovplyvniť to, ako dlhodobo fungujeme.
V predchádzajúcom článku sme si vysvetlili, prečo je oddych podmienkou výkonu, nie jeho opakom. Návyky a rituály sú vlastne druhou stranou tej istej mince. Kým zotavenie dopĺňa vyčerpané zdroje, návyky a rituály sú mechanizmy, vďaka ktorým nemusíte míňať vôľu a pozornosť na to isté rozhodovanie znova a znova.
Toto je dôležité z jedného konkrétneho dôvodu: sebaovládanie a rozhodovanie sú obmedzené, vyčerpateľné zdroje (spomínali sme to už pri “recovery paradoxe” v predchádzajúcom článku). Každé rozhodnutie, ktoré urobíte vedome (“mám teraz cvičiť, alebo nie?”, “čo si dnes uvarím?”), túto kapacitu čerpá.
Návyky a rituály automatizujú alebo zjednodušujú tieto rozhodnutia, a tým šetria presne tú mentálnu kapacitu, ktorú potom môžete použiť inde. To je dôvod, prečo drobné, pravidelné veci majú veľký vplyv na to, či váš výkon vydrží dlhodobo.
Jeden z najrozšírenejších mýtov o zmene správania hovorí, že na vytvorenie nového návyku stačí 21 dní. Realita je iná.
Britský výskumný tím sledoval takmer sto ľudí počas 12 týždňov, počas ktorých sa každý deň snažili zaradiť do svojho života nový, drobný návyk naviazaný na konkrétny každodenný spúšťač (napríklad vypiť pohár vody hneď po raňajkách). Merali, ako sa daná činnosť postupne stávala automatickou, teda takou, ktorú robíte bez toho, aby ste nad ňou museli premýšľať.
V priemere trvalo 66 dní, kým sa nový návyk stal automatickým, a rozpätie bolo obrovské, od 18 do 254 dní, v závislosti od človeka aj konkrétneho návyku.
Ppovzbudivé je, že jedno vynechanie dňa proces výrazne nenarušilo. Automatickosť sa budovala aj napriek občasným výpadkom. Ak sa vám nedarí byť dokonalí každý deň, neznamená to zlyhanie. Znamená to len, že ste ešte v procese.
Ešte jeden dôležitý kúsok skladačky vysvetľuje, prečo sa vôbec oplatí venovať pozornosť takýmto drobným, každodenným návykom, keď sa zdajú byť tak nevýznamné v porovnaní s veľkými cieľmi.
Teresa Amabile a Steven Kramer analyzovali takmer 12 000 denných záznamov zamestnancov a skúmali, čo presne robilo z ich dňa dobrý alebo zlý deň – z hľadiska nálady, motivácie aj vnímania vlastnej práce. Najsilnejším prediktorom “dobrého dňa” nebol veľký úspech ani uznanie od nadriadeného. Bol to akýkoľvek, hoci malý pokrok v niečom, na čom človeku záležalo. Pokrok nejakého druhu sa objavil na 76 % najlepších dní účastníkov, no len na 25 % ich najhorších dní. Autori to nazvali progress principle (princíp pokroku).
Každý malý, dodržaný návyk je vlastne aj malým dôkazom pokroku, aj keď navonok ide o niečo tak jednoduché, ako je vypitý pohár vody alebo desaťminútová prechádzka.
Mezi najzákladnejšie návyky, ktoré potrebujem dodržiavať, sledovať a vylaďovať, patria pohyb, strava, oddych.
Cvičím pravidelne, no nie za každú cenu. Ako najväčší game changer v energii, emocionálnej stabilite, pokoji a pocite vnútornej sily sa ukázal silový tréning. O jeho benefitoch na fyzickú kondíciu ani nepochybujte. Pravidelné prechádzky v prírode sú ďalšia nevyhnutnosť, ktorá mi prináša upokojenie. A základné fyzioterapeutické cviky alebo strečing sú skvelým doplnkom.
Nič však nerobím za každú cenu, napríklad počas veľkých horúčav, pri veľkej únave tela, cielene vynechám. Občasné vynechanie návyk nezruší, pokiaľ sa k nemu vraciame. Konzistencia v čase je dôležitejšia než bezchybnosť každý jeden deň.
Najväčšie námietky proti pohybu sú: nemám čas a nemám rád ten a ten pohyb (fyzickú námahu). Áno, cvičiť 3-4x do týždňa zaberie kopu času, no tá energia, ktorú získate vám pomôže urobiť viac za kratší čas, takže sa to viac ako vykompenzuje. A nechuť? Kto ju k námahe nemá? Pripomínajte si neustále, kvôli čomu to robíte a to vás udrží v chode. Ja vidím svoju zdravú, sebestačnú verziu aj vo vysokom veku. A to ma ženie vpred.
Strava ma trápi už roky. Z čistého mäsožravca sa zo mňa stala na dlhé roky vegánka, neskôr vegetariánka a teraz opäť zaradzujem ryby. Áno, už tu počujem tie vaše námietky. No, keď telo nepustí a začne vám byť zle, aj vegánske jedlo pre vás bude radosť. A dá sa pripravovať naozaj chutne. Nejde o to stať sa vegánmi. To, čo chcem povedať je, počúvajte svoje telo a vylaďujte svoj jedálniček a stravovacie návyky.
Som na tej ceste roky a stále sa učím. Postupne som si všimla, že to, čo a ako pravidelne jem, priamo ovplyvňuje moju únavu aj množstvo energie, ktorú mám k dispozícii, a tiež mieru radosti, ktorú počas dňa prežívam. Keď jem nevhodnú stravu, cítim sa na dne síl a nie som schopná ani pracovať.
Ak zažívaš obrovskú únavu, pozri sa na to, čo ješ a akú máš pravidelnosť a režim. Či chceš alebo nie, tvoje telo potrebuje zdravý režim. A s tým súvisí vyváženosť stravy, výživové doplnky, aj pravidelný pitný režim. Kde na túto námahu nájsť motiváciu? Opäť mi pomáha len predstava života, ktorý môžem žiť, keď som zdravá a plná energie.
Spánok patrí k základným zotavovacím mechanizmom. Keď je narušený aj iné formy regenerácie sú menej účinné. Každý sme iní a potrebujeme si odsledovať, koľko spánku nám stačí a tiež čas v ktorom chodiť spať a v ktorom stávať, aby sme sa čo najviac zregenerovali. U mňa je hranica 22:00 a stávanie 7:00. Nie vždy je to možné, najmä skorému rannému stávaniu sa často nevyhnem, a vtedy to výrazne cítim. Potom dostávam aj poobede / podvečer, cez víkendy, alebo chodím spať skôr.
Zistila som, že pre hlboký spánok potrebujem predovšetkým ticho. Keď je v prostredí hluk alebo aj malé vyrušenia, pomáham si slúchadlami do uší (používam Loop). Slúchadlá mi pomáhajú udržiavať si ticho a spať hlboko.
Zatiaľ čo návyky slúžia hlavne efektivite, rituály majú navyše aj psychologický rozmer. Rozsiahly prehľadový článok, ktorý spojil desiatky štúdií naprieč sociálnou psychológiou, kognitívnou vedou aj antropológiou, definuje rituál ako opakovanú, symbolicky nabitú činnosť vykonávanú presne určeným spôsobom. Podľa tejto práce rituály, aj tie úplne drobné a svetské, nielen náboženské či kultúrne, plnia tri základné psychologické funkcie:
Medzi takéto rituály patria napríklad truchliace rituály po strate blízkeho človeka (pomáhajú spracovať smútok), jedálenské rituály v rodinách (posilňujú pocit spolupatričnosti), alebo predvýkonové rituály športovcov (tie si rozoberieme podrobnejšie nižšie).
Dôležité je, že tento efekt nezávisí od toho, či rituálu veríte v nejakom magickom zmysle. Funguje aj vtedy, keď viete, že ide len o zaužívanú postupnosť krokov. Práve táto postupnosť a jej opakovanie je to, čo mozgu dáva signál: teraz prechádzam z jedného stavu do druhého.
Ak sa vám niekedy pred dôležitou prezentáciou, skúškou alebo náročným rozhovorom uľavilo vďaka nejakému malému, opakovanému úkonu, nebola to náhoda.
Séria experimentov, v ktorých ľudia pred stresujúcimi úlohami (spev na verejnosti, matematické testy pod tlakom) vykonali jednoduchý, vopred stanovený rituál (napríklad nakreslenie obrázka svojich pocitov, posypanie ho soľou a jeho zahodenie), ukázala, že účastníci, ktorí rituál vykonali, mali preukázateľne nižšiu úzkosť a lepší výkon v nasledujúcej úlohe než tí, ktorí rovnaký čas strávili len tak, bez štruktúrovanej postupnosti krokov. Kľúčový mechanizmus bol pocit väčšej kontroly, ktorý rituál priniesol práve v momente neistoty.
Ak by ste chceli konkrétne čísla, nielen všeobecné tvrdenie, že rituály pomáhajú, existuje metaanalýza 112 výsledkov zo štúdií o tzv. predvýkonových rituáloch (pre-performance routines), teda presne stanovených postupnostiach krokov, ktoré si športovci opakovane robia tesne pred výkonom.
Typický príklad je rituál Michaela Jordana pred trestným hodom: postavenie sa na šírku ramien, roztočenie lopty, trikrát odraziť o zem, ešte raz roztočiť loptu, pozrieť sa na kôš, až potom hodiť. Podobne aj Tiger Woods má presne rovnaký, opakovaný postup pred každým golfovým úderom.
Výsledky metaanalýzy ukázali, že rituály mali malý, ale štatisticky významný efekt na výkon vo všeobecnosti, a stredne veľký až veľký efekt práve v situáciách pod tlakom, teda presne vtedy, keď na výkone najviac záleží. Efekt fungoval podobne u začiatočníkov aj u vrcholových športovcov, a nezáležalo príliš na tom, či bol rituál jednoduchý (napr. len pohľad na cieľ) alebo komplexnejší (viackrokový postup).
Rituál pred náročnou situáciou je teda legitímny, merateľný spôsob, ako telu a mysli dať jasný signál, že sa dá prejsť do sústredeného, pokojnejšieho stavu, a tento efekt je silnejší práve vtedy, keď je situácia najnáročnejšia.
Aj ja mám rituály, ktoré mi pomáhajú spracovať intenzitu náročných dní:
Keď prežívam niečo intenzívne, sadnem si a píšem, automaticky, bez cenzúry, tak, ako to prúdi v myšlienkach. Zachytávam len na papier každú myšlienku, ktorá mi preblysne hlavou. Je to taký prepis myšlienok tak, ako sa objavujú za sebou a v presnom znení. Pomáha to uvoľniť myseľ, vyprázdniť ju, a prejsť do pokojného stavu, v ktorom sa môžu objavovať riešenia. Je to presne ten typ rituálu, ktorý je štruktúrovaný a opakovaný úkon. Pomáha spracovať emóciu aj situáciu, s ktorou súvisí, namiesto toho, aby vo mne len zostala.
Podobne pracujem s viac cielenou reflexiou, aj pracovných situácii. Užitočná je 4F reflexia a viac o nej píšem v blogovom článku: REFLEXIA: Ako lepšie porozumieť svojim pocitom a reakciám.
Toto je pekný príklad rituálu aj návyku zároveň. Je to pravidelná činnosť (návykový rozmer), no zároveň má pre mňa jasný symbolický účel: prečistiť si hlavu a vrátiť sa do pokoja. Funguje ako prechod medzi jedným psychickým stavom a druhým. Je to vlastne meditácia a spájanie sa so sebou, svojim vnútorným prežívaním a aj niečím väčším presahujúcim, duchovným a spirituálnym.
Ide o krátky, no vždy rovnaký postup, ktorý používam v chvíľach väčšieho napätia, ale aj pred koučovacím rozhovorom s klientmi. Začnem sa sprítomňovať, zhlboka dýchať (predlžovať výdych), uvedomujem si priestor, v ktorom sa nachádzam, svoje telo, zmysly (najmä čo vidím, počujem, cítim telesne – zameriavam sa na svoj stred a spojenie so zemou). Tento postup ma vracia do prítomnosti, dáva mi pocit väčšej kontroly, pokoja a sily zvládať náročné momenty.
O tom, ako zvládať náročné emócie a vracať sa do prítomnosti píšem aj v týchto článkoch: 9 SPÔSOBOV, KTORÉ VÁM MÔŽU POMÔCŤ ZVLÁDAŤ EMÓCIE; EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA V PRAXI: ako zvládnuť hnev, úzkosť a smútok
Ak by ste si chceli sami zmapovať, ktoré návyky a rituály vám už teraz pomáhajú, a kde by malá zmena mohla priniesť najväčší efekt, skúste si na chvíľu sadnúť s týmito otázkami.
K návykom:
K rituálom:
Udržateľný výkon nestojí na veľkých, jednorazových zmenách. Stojí na drobných, opakovaných krokoch. Niektoré fungujú ako efektívne návyky, iné ako rituály, ktoré regulujú to, čo práve prežívame.
Ak vás niekedy odrádzalo od budovania nových návykov alebo rituálov to, že veľká zmena pôsobí nedosiahnuteľne, skúste sa na to pozrieť inak.
Nejde o to zmeniť celý svoj život naraz. Ide o to nájsť si jeden malý, opakovateľný krok a nechať ho postupne robiť svoju prácu.

Zdroje:
Amabile, T. M., & Kramer, S. J. (2011). The power of small wins. Harvard Business Review, 89(5), 70–80. https://hbr.org/2011/05/the-power-of-small-wins
Brooks, A. W., Schroeder, J., Risen, J. L., Gino, F., Galinsky, A. D., Norton, M. I., & Schweitzer, M. E. (2016). Don’t stop believing: Rituals improve performance by decreasing anxiety. Organizational Behavior and Human Decision Processes, 137, 71–85. https://www.hbs.edu/ris/Publication%20Files/Rituals%20OBHDP_5cbc5848-ef4d-4192-a320-68d30169763c.pdf
Hobson, N. M., Schroeder, J., Risen, J. L., Xygalatas, D., & Inzlicht, M. (2018). The psychology of rituals: An integrative review and process-based framework. Personality and Social Psychology Review, 22(3), 260–284. https://www.researchgate.net/publication/321039808_The_Psychology_of_Rituals_An_Integrative_Review_and_Process-Based_Framework
Lally, P., van Jaarsveld, C. H. M., Potts, H. W. W., & Wardle, J. (2010). How are habits formed: Modelling habit formation in the real world. European Journal of Social Psychology, 40(6), 998–1009. https://sci-hub.in/10.1002/ejsp.674
Rupprecht, A. G. O., Tran, U. S., & Gröpel, P. (2021). The effectiveness of pre-performance routines in sports: A meta-analysis. International Review of Sport and Exercise Psychology, 17(1), 39–64. https://doi.org/10.1080/1750984X.2021.1944271