(NE)CHCEM SA CÍTIŤ LEPŠIE

Prišla ku mne mladá žena, ktorá bola plná emócií. Zažívala náročné chvíle, nachádzala sa v cudzej krajine (jej domovom je krajina, ktorá nedávno rozpútala vojnu na východ od našich hraníc), cítila neistotu a jediní ľudia, ktorých okolo seba mala, boli jej priateľky, s ktorými sa nedávno rozhádali. Nebolo jej ľahko a nevedela, čo má robiť.

Keď sme sa začali rozprávať vnímala som množstvo rozporov. Bolo pre ňu náročné zadefinovať, prečo si vlastne ku mne prišla, s čím by chcela ideálne odísť alebo to, čo vlastne v tejto chvíli potrebuje, kam chce našim rozhovorom dospieť.

Spirituálna pasca

Všimla som si obrovský kontrast toho, keď človek hovorí niečo a jeho telo v skutočnosti niečo úplne iné.

Vždy keď som sa klientky pýtala na zdroje, hovorila o tom, že medituje, má množstvo nástrojov, ktoré jej pomáhajú byť pokojná, má praktiky sebalásky, ktoré by mohla robiť a aj psychologické online kurzy, ktorými si vie pomáhať.

Napriek tomu, že hovorila o tom, ako vie byť pokojná, ako jej všetky tieto nástroje pomáhajú, videla som roztrasené stiahnuté telo, slzy ako hrach stekajúce po tvári.

Začala som vnímať niečo ako spirituálnu pascu. Deklarovala, že je spirituálna, že jej to pomáha a má množstvo znalostí a skúsenosti v tejto oblasti, no zjavne, podľa reakcií jej tela, to nezažívala na hlbšej, telesnej, úrovni.

Priama spätná väzba

Pokračovala som v rozhovore, no bol zmätočný a ja som začínala mať pocit, že sa točíme v kruhu. Vnímala som, že si klientka ku mne pre niečo prišla, no stále som nevedela prečo. Nedokázala to zadefinovať. Aby som s ňou mohla v koučovaní pokračovať, potrebovala som to od nej vedieť.

Rozplakalo ju to, no konečne medzi tým vypovedala, po čo si ku mne prišla. „Som plná emócií, aj hnevu a potrebujem to dať von. Myslela som, že budete mať nejaké techniky, ktorými mi budete vedieť pomôcť, napríklad kreslenie a pod.“

Bol to prvý záchytný bod, ktorým mi klientka naznačila, kadiaľ môžeme ísť.

Kreslenie prinieslo prielom

Vzala som papier a všetky možné perá, fixky a zvýrazňovače, ktoré som mala poruke v kancelárií a poprosila som ju, nech nakreslí to, ako sa cíti, nech to dá zo seba na papier.

Trvalo to chvíľku a bola s obrázkom hotová. Bolo na ňom veľa čiernej, na okraji pár ružových srdiečok a vo vnútri jedna zelená bodka. Opýtala som sa jej, čo vlastne nakreslila.

Chcem sa cítiť lepšie

Klientka popisovala obrázok a popri tom si uvedomila niekoľko vecí.

Až teraz skutočne zadefinovala, čo malo byť predmetom nášho stretnutia a koučovania. Chcela sa cítiť pokojnejšia, chcela zažívať pocit pokoja.

Kinestetický koučing

Aby som neprerušila spojenie, ktoré klientka práve sama so sebou nadviazala a neskĺzli sme v rozhovore opäť do prílišného premýšľania, rozhodla som sa, že budeme pokračovať pomocou kinestetického koučingu.

Kinestetický koučing predstavuje spôsob vedenia rozhovoru v koučovaní, ktorý je viac zameraný na telesné vnímanie a prežívanie. Klient v ňom plne vníma svoje telo, svoje pocity a zmeny, ktoré sa v ňom odohrávajú. Dôležité je, aby klient píliš nepremýšľal, príliš nerozprával, skôr len popisoval to, čo vníma vo svojom tele, čo sa v ňom mení pri ďalšom pohybe, pri ďalšom kroku alebo otázke.

V našom tele sa skrýva obrovské množstvo informácií, ktoré nie sme bežne schopní vnímať našou vedomou mysľou. Keď však dáme telu priestor a načúvame mu, tieto informácie k nám môžu prechádzať a my im máme príležitosť porozumieť. Máme príležitosť porozumieť tomu, prečo sa cítime tak, ako sa cítime a čo prípadne potrebujeme k tomu, aby sme sa cítili lepšie.

Požiadala som klientku, aby si v priestore sama určila cestu, ktorú prejde od súčasného stavu, k stavu, ktorý chcela novo zažívať, k svojej pokojnej verzii, tej, ktorá zažíva pocity hlbokého pokoja.

Začali sme sa pomaly približovať z jej súčasného miesta, do želaného stavu. Pri každom kroku som sa jej podrobne pýtala, ako sa cíti, čo nové zažíva. O krok ďalej sa pohla až vtedy, keď bola pripravená.

V polovici cesty sa zastavila.

Nechcem sa cítiť lepšie

„Ja už nechcem pokračovať ďalej. Je to zvláštne, ale akoby som sa nechcela cítiť lepšie.“

Uznala som, že je to v poriadku a na tom mieste môže stáť ako dlho chce.

„Čo je dobré na tom, cítiť sa tak, ako sa práve cítite?“

„Necítim sa tak sama. Akoby tie emócie boli moji priatelia. Nemám žiadnych, tie emócie sú jediní moji priatelia, s ktorými môžem byť. Asi sa bojím, že keď budem pokojná, už nebudem cítiť nič. Teraz som síce plná emócií, ale aspoň vďaka ním nie som sama. Bojím sa, že na tom novom mieste budem úplne sama.“

Opäť som jej pripomenula, že na tom mieste môže ostať stáť tak dlho, ako bude chcieť a že keď to tak nebude cítiť, nemusí sa posunúť ďalej. Nemusí ísť na miesto, kam nechce ísť.

Zároveň som jej umožnila, že keď bude pripravená, môže sa otočiť a pozrieť sa, aký kus cesty už prešla. Stála približne v polovici cesty, ktorú si v priestore určila na posun k želanému pokojnému stavu.

Prijatie

Keď sa otočila, opýtala som sa jej, čo vníma oproti svojmu predchádzajúcemu miestu. Rozjasnila sa.

„Vlastne som prešla veľký kus a cítim, že mi tu je lepšie oproti predchádzajúcemu stavu, že mi tu je o moc lepšie.“ Po chvíli dodala: „Ja už sa chcem posunúť na nové miesto.“

Otočila sa späť a pomaly pokračovala na nové miesto. Keď sa naň postavila, usmievala sa. „Cítim sa tu dobre, cítim sa tu úplne pokojne. Je mi tu lepšie, je mi tu ľahšie.“

Opäť som ju poprosila nech sa otočí a pozrie sa na svoje predchádzajúce miesto, z ktorého jej cesta začala. Keď chvíľu vnímala ten rozdiel, poprosila som ju, nech zadefinuje prvý krok, ktorý by odporučila urobiť tej žene, ktorá stojí na predchádzajúcom mieste.

„Aby prijala svoje emócie, aby prijala to, ako veci sú,“ odpovedala.

Aký je záver?

Verím, že vám tento článok mohol priniesť inšpiráciu, ak práve prežívate nejaké náročné emócie a hľadáte cestu na posun k lepšiemu. V tom prípade vám môže byť užitočný aj môj prechádzajúci článok 3 kroky k uvoľneniu strachu, stresu a iných silných emócií.

Katarína

PS: Uvedený rozhovor v žiadnom prípade nie je univerzálny návod. Je to prípadová štúdia, ktorá hovorí o priebehu jedného vybraného koučovacieho rozhovoru. Každý rozhovor je iný a závisí od toho, s akou témou klient prichádza, kam chce dospieť a od celého balíka jeho vlastných skúseností a schopností. Na druhej strane závisí aj od skúseností a schopností kouča. Žiadny koučovací rozhovor nie je rovnaký a jeho priebeh sa prispôsobuje množstvu faktorov. Táto prípadová štúdia má len poukázať na to, akým spôsobom si sami môžeme brániť v posune vpred a čo nám naša aktuálne prežívaná situácia môže prinášať. Má byť len inšpiráciou pre prípadne zamyslenie, ak niečo podobné prežívate aj vo svojom vlastnom živote.