SEBAISTOTA V KOMUNIKÁCII

„Mám problém s komunikáciou.“ Téma, s ktorou často prichádzajú klienti na koučing.

„Ako sa to prejavuje?“ Býva moja odozva, aby som sa dozvedela viac.

• „Mám problém vyjadriť svoj názor.“
• „Zažívam stres, keď mám hovoriť pred druhými.“
• „Chcem sa viac uvoľniť a byť autentický.“

„Má problém s komunikáciou.“ Hovoria často firemní klienti, keď zabezpečujú koučing pre svojho zamestnanca.

„Ako sa to prejavuje?“

• „Býva výbušný.“
• „Nezvláda svoje emócie.“
• „Nespolupracuje s kolegami.“

Za samotným problémom s komunikáciou nestojí neschopnosť rozprávať, prípadne sa dorozumieť, či zdieľať informácie. Problém s komunikáciou sa prejavuje, keď sa necítime byť v bezpečí. Sú situácie, v ktorých nemáme problém komunikovať a sú ľudia, s ktorými nemáme problém komunikovať. A potom sú tu tie situácie, kde sa prejavujeme jedným z dvoch spôsobov:

1. Stiahneme sa, prípadne zamrzneme a máme problém vyjadriť sa, prejaviť, vypovedať svoj názor, prípadne sa za seba postaviť. Aby sme sa ochránili, sťahujeme sa do seba.
2. Prejavíme sa s väčšou intenzitou, ktorú okolie môže vnímať neprimerane. Aby sme sa ochránili, útočíme.

V oboch týchto prípadoch prehovára náš automatický systém, ktorý preberá kontrolu nad našou ochranou útekom, zamrznutím alebo útokom. Tento systém sa spúšťa aj vtedy, keď sa zdanlivo „nič nedeje“. Nikto na nás neútočí, nikto nás priamo neohrozuje. Keď sa s klientmi rozprávam, dozvedám sa napríklad:

• „Mám pocit, že ma (druhá strana) neprijíma.“
•  „Som zahltený úlohami a nedokážem to všetko zvládať.“
• „Ich požiadavky sú neprimerané a správajú sa ako….“

Všetko, čo sa v danom momente pre nás javí byť mimo našej kontroly alebo zahlcujúce, spôsobuje, že sa necítime byť v bezpečí. Najradšej to znázorňujem na nasledujúcom obrázku.

Emócie nám za každých okolností hovoria, čo sa s nami práve deje a čo potrebujeme. Hovoria o tom, či, kde a akým spôsobom sú prekračované naše hranice. Dávajú nám signál, či sa cítime v bezpečí, prípadne, čo pre seba potrebujeme urobiť, aby sme sa cítili v bezpečí.

To, či tieto signály rozpoznáme, venujeme im pozornosť a akým spôsobom sa postaráme o nastavenie svojich vlastných hraníc, určuje aj spôsob, akým komunikujeme. Tento spôsob môže teda byť spontánny, emočný, reakčný alebo vedomý, aktívny a asertívny.

Spätne tak komunikácia prispieva k vyjasneniu a nastaveniu hraníc, a teda aj upokojeniu emócií, ktoré nás mohli predtým ovládať a k ďalšej komunikácií nezaťaženej emóciou, a teda aj k vytváraniu bezpečnejšieho priestoru nielen pre nás samých, ale aj druhých.

Ide o akýsi cyklus alebo kruh, ktorý sa môže stať začarovaným, ak ostaneme chytení v našich reakciách ovládaných emóciami alebo z neho môžeme vystúpiť tým, že si budeme uvedomovať, čo sa s nami deje, čomu v danej situácii veríme a ako k tomu môžeme pristúpiť inak.

Spôsoby, ako si navodiť pocit bezpečia a sebaistoty

Sebaregulujte v emočnom stave

Sebaregulácia je schopnosť všímať si a kontrolovať vlastné emócie, reakcie a myšlienky, a tým sa dostávať emocionálne do rovnováhy. Je to teda schopnosť ostávať pokojný a konať, reagovať, respektíve komunikovať primeraným spôsobom.

O sebaregulácii som písala vo viacerých článkoch:

3 KROKY K UVOĽNENIU STRACHU, STRESU A INÝCH SILNÝCH EMÓCIÍ

9 SPÔSOBOV, KTORÉ VÁM MÔŽU POMÔCŤ ZVLÁDAŤ EMÓCIE

POSTARAJTE SA O SVOJE EMÓCIE

Spravte si zoznam vecí, ktoré vám pomáhajú cítiť sa bezpečne

Keď sme rozrušení, môže byť náročné zregulovať svoje emócie, aj keď vieme, čo by sme mali robiť. Môžeme si pomôcť aj tým, že si zostavíme svoj vlastný zoznam toho, čo nám pomáha cítiť sa bezpečne. Keď to bude potrebné, vrátiť sa k tomuto zoznamu, vybrať si z neho niečo a zrealizovať to. Môžu na ňom byť tak jednoduché veci ako:

• Dychové cvičenie – dlhý a pomalý výdych a nádych.
• Šálka teplého čaju.
• Zabaliť sa do mäkkého svetru alebo deky.
• Dať si teplú sprchu alebo vaňu s voňavou penou.
• Zacvičiť si.
• Poprechádzať sa v lese.
• Porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými radi trávime čas.
• Obmedziť stretávanie sa s určitými ľuďmi.
• Nepozerať večer filmy, ktoré nás v podvedomí rozrušujú.
• Ísť spať v správny čas, aby sme si zabezpečili dostatočne dlhý spánok.
• Pár tipov aj v článku: AKO NA POHODU V ZIME.

Pocit bezpečia si často dokážeme navodiť na pohľad jednoduchými vecami. Zvyčajne sú to veci, ktoré nám robia dobre a dokážeme sa pri nich uvoľniť. Pozrite sa na svoje každodenné návyky a zaraďte do svojho dňa tie, ktoré vám robia dobre, udržiavajú vás v rovnováhe a pomáhajú vám cítiť sa bezpečne.

Pracujte so svojimi presvedčeniami

K strate sebaistoty nás často vedú aj naše presvedčenia, ktoré máme o danej situácii alebo druhej strane, s ktorou komunikujeme. Napríklad: „Mám pocit, že ma (druhá strana) neprijíma.“ Pozrite sa na to, čomu o danej situácii alebo ľuďoch veríte a akým spôsobom vás to obmedzuje v tom prejaviť sa uvoľneným pokojným spôsobom. Viac sa dočítate v článku: AKO NAHRADIŤ LIMITUJÚCE PRESVEDČENIA PROSPEŠNÝMI?

Nájdite riešenia na situácie, ktoré narúšajú váš pocit bezpečia

Ak váš pocit bezpečia narúšajú situácie, ako napríklad zahltenie pracovnými úlohami, pocit, že to nedokážete všetko zvládnuť a stihnúť a pod., hľadajte spôsoby, ako tento problém vyriešiť.

Napr. Ktoré z úloh by ste mohli delegovať na niekoho iného? Čo ma najväčšiu prioritu a potrebujete zvládnuť ako prvé? Ktoré úlohy môžu počkať? Aký systém spracovania úloh by vám najviac vyhovoval? Ako si môžete zabezpečiť, že v čase, kedy sa potrebujete naplno sústrediť sa nenecháte vyrušiť ďalšími požiadavkami a pod.?

Toto sú len príklady, ktoré vychádzajú z reálnych tém klientov, ktorých koučujem. Tých situácií však môže byť množstvo, rovnako ako aj riešení na ne. Každý problém má svoje riešenie a tých je toľko, koľko ľudí chodí po tejto planéte. Preto sa zmerajte na ten svoj a hľadajte riešenia, napríklad aj za pomoci koučingu.

Prijmite fakt, že druhých ľudí nezmeníte

Druhých ľudí zmeniť nedokážeme. Ak nás rozrušuje to, akým spôsobom s nami niekto komunikuje, alebo do akých situácií nás dostáva, môžeme zmeniť len to, ako na to zareagujeme. Máme väčšinou na výber z 3 možností:

Nie vždy máme pod kontrolou situácie, ktoré sa nám v živote dejú. To, čo ale môžeme kontrolovať je to, ako na tieto situácie budeme reagovať. Ak sa chceme v našom živote cítiť viac sebaistejšie, potrebujeme vnímať, kde sa cítime ohrození, a naučiť sa o seba postarať. V zmysle, urobiť kroky, ktoré nám pomôžu nastavovať hranice a vniesť do nášho života viac bezpečia. A to sa celkom iste prejaví aj v ďalších oblastiach života, v tom ako komunikujeme, ako sa prejavujeme, ako sme s druhými ľuďmi.

Hoci v dnešnom svete máme všetko pre to, aby sme sa mohli cítiť v bezpečí viac ako kedykoľvek v minulosti (v zmysle nášho fyzického prostredia, materiálnych zdrojov, a pod.) žijeme v dobe, kedy sa cítime neistí sami sebou (zneisťovaní okolím, sociálnymi sieťami, neustále sa stupňujúcimi nárokmi a požiadavkami na naše zručnosti a pod.). O svoje bezpečie sa preto každý dospelý človek musí postarať sám, cez postaranie sa o svoje vlastné potreby. Zároveň však pri tom nezabúdajme na rešpekt k potrebám druhých ľudí.

Katarína