AKO PREHOVÁRA TELO?

Stretli ste sa už niekedy s tým, že nech ste robili čokoľvek, neodkázali ste si s nejakou situáciou poradiť?

Alebo ste sa snažili žiť spokojnejšie, šťastnejšie, byť niekým, kým chcete byť, no nedarilo sa vám prekonať staré vzorce a dopracovať sa k zmene?

Často to býva tým, že máme v sebe určité postoje, ktorých si nie sme vedomí alebo sa nachádzajú pod úrovňou bežného premýšľania. Tieto postoje často bývajú skryté v našich pocitoch, ktoré sa prejavujú cez naše telo.

Telo je úžasným zdrojom informácií, o nás samých, ale aj o situáciách, v ktorých sa práve nachádzame. Každú chvíľu k nám vysiela to, čo práve potrebujeme vedieť alebo s čím by sme sa mali zaoberať. Mnohí z nás s ním však nie sme v spojení, nevieme, čo nám telo hovorí alebo v skutočnosti nerozumieme jeho reči.

Naše telo k nám prehovára cez pociťovaný zmysel

Telo k nám totiž prehovára svojím špecifickým spôsobom, ktorý je odlišný od bežnej komunikácie. Neprehovára cez slová alebo ucelený obraz, príbeh. Jeho jazyk je pociťovaný zmysel, ktorý keď zavnímame, môžeme následne pretransformovať do slov alebo obrazov, aby sme viac porozumeli.

Pociťovaný zmysel je telesná skúsenosť, telesné povedomie o situácií, človeku alebo udalosti a zahŕňa všetko, čo cítime a vieme o danom predmete v danom čase. Naše telo nám cez pociťovaný zmysel komunikuje tieto informácie všetky naraz a nie postupne. (Gendlin, 2003)

Pociťovaný zmysel je teda nelineárne prežívanie veľkého množstva rozptýlených dát, ktorým dáva význam. Zlučuje väčšinu informácií, ktoré utvárajú našu skúsenosť a aj keď si to práve neuvedomujeme, pociťovaný zmysel nám hovorí, kde sa v danej chvíli nachádzame a ako sa cítime. Tento zmysel zahŕňa obsah a atmosféru nielen nášho vnútorného ale aj vonkajšieho prostredia. (Levine, 2011)

To znamená, že naše telo na nás vybalí komplexnú správu, ktorú nám oznamuje naraz v jednom okamžiku, v súbore pocitov a nie postupne, tak ako sme zvyknutí v inom spôsobe komunikácie.

Naše pocity sú dôležité pre naše prežitie

Poďme trošku hlbšie do teórie, aby sme lepšie pochopili, prečo k nám telo prehovára práve takýmto spôsobom a prečo by sme sa tým vôbec mali zaoberať.

Mozog sa vytvára zdola nahor

Schopnosť vnímať a cítiť vychádza z našej prirodzenosti. Náš mozog sa totiž vyvíjal zdola nahor, či už počas evolúcie alebo vo vývine dieťaťa v maternici (Van der Kolk, 2022).

Plazí mozog je najprimitívnejšou časťou, aktívnou hneď od narodenia, zodpovedajúcou za fyziologické procesy tela (vnímanie teploty, hladu, bolesti, prijímanie potravy, vylučovanie a pod.).

Limbický systém (cicavčí mozog) sa vyvíja až po narodení dieťaťa aj na základe skúseností a je sídlom emócií, vyhodnocuje bezpečie a všetko, čo je potrebné pre zabezpečenie prežitia.

Plazí mozog a limbický systém spolu tvoria emocionálny mozog. „Emocionálny mozog je srdcom centrálnej nervovej sústavy a jeho hlavnou úlohou je starať sa o to, aby ste sa mali dobre.“ (Van der Kolk, 2022, str. 83)

Neokortex je časť mozgu, ktorá je najviac rozvinutá u ľudí a začína sa rýchlo vyvíjať cca v druhom roku života. Umožňuje nám používať jazyk, abstraktné myslenie, priraďovať význam informáciám, predstavovať si, tvoriť, plánovať a pod.

Emocionálny mozog vyhodnocuje situáciu rýchlejšie ako neokortex. Okamžite reaguje, pretože má zabezpečiť naše prežitie. Neokortex však následne má schopnosť vyhodnotiť, či nám naozaj nejaké nebezpečenstvo hrozí alebo nie a tomu reakciu prispôsobiť.

Emocionálny mozog je však zároveň aj uchovávateľom všetkých našich spomienok a zážitkov cez pocit a už spomínaný pociťovaný zmysel (fyzické vnemy, vône, zrak, sluch a pod.). Neokortex uchováva spomienky vo forme obrazov a príbehov, ktoré nemusia byť presné a zároveň sa pod vplyvom rôznych situácií, napr. šoku, traumy a pod. môžu prerušiť alebo potlačiť.

Úrovne systému myslenia

Z vrstiev nášho mozgu následne vychádza aj systém myslenia, v ktorom tiež rozlišujeme niekoľko úrovní rozdelené na dve základné – implicitnú a explicitnú (Levine, 2011).

Postupovať budeme opäť zdola nahor a znázorníme si to na obrázku ľadovca.

Implicitná úroveň v systéme myslenia obsahuje záznamy, spomienky, skúsenosti, ktoré si veľakrát nepamätáme vedome a nevieme ich presne pomenovať, nevieme sa k nim dopracovať zámerne a cielene. Jej súčasti tvoria procedurálna a emocionálna myseľ.

Procedurálna myseľ (na úrovni tela) je tá najhlbšia úroveň v našom podvedomí. Obsahuje impulzy a akcie, ktoré nás životom vedú. Sú to naučené motorické činnosti, ako napríklad jazda na bicykli alebo lyžovanie. To čo sa naučíme na úrovni tela sú veci, ktoré robíme automaticky, nezabúdame ich a nemusíme si ich vedome uvedomovať. Táto úroveň je zdrojom obrovského množstva informácií, pretože na úrovni tela si pamätáme najviac, všetky situácie, ktoré nás nejakým spôsobom ovplyvnili, či už pozitívne alebo stresovým spôsobom. Je to tá časť, ktorá naše životy najviac riadi a to nevedomým spôsobom, a teda spôsobom, ktorý nedokážeme ovládať, pokiaľ si informácie vychádzajúce z tela neuvedomíme.

Jej súčasťou implicitnej úrovne je emocionálna myseľ, ktorá vychádza na povrch práve v podobe silných emócii, emocionálnych reakcií, našich pocitov zlosti, smútku, precitlivenosti a pod. Veľakrát máme nejakú náladu, ale nedokážeme si hneď vedome zadefinovať prečo. Vtedy práve vysiela informácie naša emocionálna myseľ.

Explicitná úroveň zahŕňa to, čo si bežne uvedomujeme. Je to naše vedomé myslenie, teda epizodická a deklaratívna myseľ.

Epizodická myseľ je nad úrovňou emócií a je už o niečo viac vedomá. Táto zložka mysle určitým spôsobom integruje zložky implicitnej úrovne a deklaratívnej mysle. Je to tá zložka, ktorá nám pomáha myslieť v obrazoch alebo vyvolávať spomienky v obrazoch. Napríklad na základe silnej emocionálnej reakcie nám príde do mysle obraz, ktorý nám pripomenie situáciu, pri ktorej sme sa s niečím podobným stretli.

Deklaratívna myseľ je tá, ktorá nám pomáha zvládať naše každodenné činnosti. Sú v nej zaznamenané informácie, ktoré si vieme okamžite bez akýchkoľvek ťažkostí vybaviť. Napríklad veci, ktoré sme sa naučili, či teoreticky alebo prakticky a vieme ich okamžite vyvolať ako odpoveď na nejakú otázku.

V príklade ľadovca, to, čo sa nachádza nad hladinou je explicitná úroveň a to, čo sa nachádza pod hladinou je implicitná úroveň. A ako vieme, z ľadovca vždy vidíme len špičku, to, čo je nevidené a pod hladinou je výrazne väčšie a často nepoznané. Tá malá časť nachádzajúca sa nad hladinou je naša vedomá časť. A gigantická časť pod hladinou predstavuje naše obrovské podvedomie, ktoré obsahuje veľmi hodnotné informácie o nás samých a situáciách, ktoré sa nám v živote dejú.

A to je dôvod, prečo nám veľakrát nestačí pracovať len s našou vedomou mysľou na to, aby sme niečo v našom živote zmenili, niečomu porozumeli.

Na to, aby sme dokázali informácie z nášho podvedomia alebo procedurálnej mysle vnímať, porozumieť im a uvedomiť si ich, potrebujeme sa naučiť vnímať pociťovaný zmysel.

S pociťovaným zmyslom sa môžeme naučiť spojiť

Vyžaduje si to obracať pozornosť k nášmu telu, našim pocitom, emóciám, pravidelne sa s ním spájať a postupne zmeniť návyk, v ktorom tieto pocity potláčame a odpájame sa od vnímania svojho tela.

Ak sa chceme naučiť spájať s naším pociťovaným zmyslom, potrebujeme postupovať pomaly a vytvoriť si na to bezpečný priestor. Nikam sa netreba ponáhľať a na nič tlačiť. Je to, akoby ste sa snažili nadviazať kontakt s neznámym zvieratkom (napr. pes, mačka), ktoré potrebuje získať dôveru v tom priblížiť sa k vám a nadviazať s vami kontakt.

Zároveň je dôležité, aby ste sa o nič nesnažili. Aby ste pustili svoje očakávania a snahy, napr. cítiť sa lepšie a pod. Keď na seba nebudete vytvárať tlak a nič hrotiť, vyhnete sa aj prípadnému emočnému zahlteniu, ak by boli pocity príliš silné. Niekedy môže byť príliš silné cítiť, čo cítime a je dobré sa so svojimi pocitmi spájať radšej postupne a pravidelne, ako sa tomu celému snažiť porozumieť naraz. Nesnažte sa zo seba dolovať emócie, spomienky, zážitky. Ak sa objavia je to v poriadku, ale opustite snahu.

Cvičenie 1:

Pohodlne sa usaďte, ideálne na stoličke alebo kresle tak, aby sa vaše nohy dotýkali zeme celými chodidlami a neboli nijakým spôsobom prekrížené. Vnímajte svoje telo, to ako sa dotýka zeme, stoličky, ako sa vlastne cíti a vnímajte ho viac ako celok, než ako jednotlivé časti. Môžete si uvedomiť napr. napätie v nohe, bolesť v ruke, chvenie na hrudi a pod. Pokojne tieto pocity pomenuje (aj nahlas), ale nezostávajte s nimi pridlho jednotlivo. Vráťte sa k vnímaniu svojho tela ako celku. Aké to je, keď tam tak sedíte, ako sa vlastne cítite. Môžete popísať aj svoje emócie, ak ich pociťujete ale skúste sa vo svojom vnímaní dostať až za ne. K čistému telesnému prežívaniu.

Radšej ako emócie skúste popísať celkovú kvalitu vášho telesného prežívania, napr. cítim mäkkosť alebo je to akoby ma niečo dráždilo, cítim brnenie, teplo, chlad a pod.

Zároveň, aby ste sa príliš nestratili v pocite a nedošlo k vášmu zahlteniu neustále vnímajte aj prostredie, kde sa nachádzate, miesto, na ktorom sedíte a vnímajte zároveň priestor a aj svoje telo v ňom. Vnútorný a aj vonkajší priestor.

Ak sa v tele začne niečo odohrávať, nechajte ho, nech samé zmení pocit, prípadne polohu (napr. si všimnete, že ste sa intenzívnejšie nadýchli alebo povolilo napätie v končatine alebo vám dokonca môže trhnúť rukou a pod.). To všetko len pozorujte a nechajte to sebou prechádzať.

Toto je cvičenie, v ktorom sa môžete naučiť spájať so svojim telom a pocitmi, ktoré v ňom sú.

Cvičenie 2:

Keď sa dokáže spájať so svojím pociťovaným zmyslom tak, ako práve teraz ste, môžete to skúsiť aj vo vzťahu k niečomu inému, napríklad obrázkom.

Pripravte si nejaké obrázky, napr. z časopisu alebo z knihy (ideálne obrázky prírody, cestovania, jedla a pod.).

Začnite úplne rovnako ako v predchádzajúcom cvičení, spojte sa so svojim telom a pocitmi v ňom. Keď budete dostatočne vnímaví k svojmu telu, vezmite si prvý obrázok a zadívajte sa naň. Vnímajte, čo sa deje v celkovom pocite vášho tela. Aký máte pocit pri pohľade na tento obrázok? Je príjemný? Podľa čoho viete, že je príjemný? Ako by ste popísali kvalitu vášho pocitu?

Opäť, dajte svojmu telu priestor cítiť čokoľvek, čo prichádza a zároveň, aby sa ten pocit mohol meniť, ak sa tak deje. Ani obrázok, ani svoje pocity neanalyzujte, len s nimi buďte.

Keď budete mať dostatočne navnímaný pocit z prvého obrázka, vezmite si ďalší obrázok a opakujte to isté. Pozorujte, či sa v pocite niečo mení a čo konkrétne.

Cvičenie 3:

Vnímanie pociťovaného zmyslu môžete skúšať aj vo vzťahu k vašim životným situáciám, okolnostiam, či iným ľuďom.

Stačí, ak si nejakú konkrétnu situáciu predstavíte pred sebou (podobne, ako keď ste sa pozerali na obrázok). Akoby ta situácia bola pred vami, položená napr. na stole.

Postupujte rovnako ako v predchádzajúcich cvičeniach. Ako sa vo vzťahu k tej situácií cítite telesne, na úrovni za emóciami? Cítite intenzívnejšie nejakú časť tela? Je to príjemný, či nepríjemný pocit? Aká je kvalita tohto pocitu, napr. teplo, chlad, brnenie, pohyb v tele, dýchanie. Skúste začínať vetu Je to ako... a potom doplniť. Zároveň dovoľte nech sa pocit v tele mení.

Vnímajte ako sa s tou situáciou vlastne máte a čo vám o nej hovorí váš pocit.

Nemusíte ju analyzovať, ani sa snažiť ju vyriešiť. Len vnímajte pocit a to, čo z pocitu prichádza. Možno sa nejaké riešenie ukáže samé, kým budete vnímať svoj pocit a možno sa len zmení pocit.

Môže sa stať, že na začiatku budete vo vzťahu k nejakej situácií pociťovať menej príjemné pocity, no keď s vnímaním ostanete nejaký čas, tieto pocity sa môžu zmeniť, napr. môže sa uvoľniť napätie, môžete sa zhlboka nadýchnuť, nepríjemné chvenie sa môže zmeniť na hlboké uvoľnenie a pod.

Niekedy sa naše situácie zmenia len tým, že si dovolíme priamo sa na ne pozrieť, a umožníme, aby sa zmenil náš postoj alebo prežívanie k nim. To neznamená, že nebudete musieť v nejakom momente konať, ale nemusíte konať hneď a nemusíte ani riešenie poznať hneď. Keď sa zmení náš pocit k situácií, časom sa môže ukázať aj nové riešenie, ktoré sme dovtedy nevideli.

Prečo je dobré naučiť sa vnímať pociťovaný zmysel?

Vnímať pociťovaný zmysel nám umožňuje:

Byť vo väčšom spojení sami so sebou a porozumieť svojim pocitom, tomu, čo prežívame.
Prežívať svoj život viac v prítomnosti a v kontakte s naším prostredím.
Byť v spojení s naším telom, čo nám umožňuje dostávať sa do nášho stredu, zlepšovať našu rovnováhu, koordináciu a schopnosť upokojiť sa a lepšie zvládať svoje pocity a emócie.

Kinestetický koučing

Aj v koučovaní pracujeme s pocitmi a pociťovaným zmyslom. Takúto prácu označujeme pojmom kinestetický koučing. Pojem kinestetický znamená pohybový, pocitový. Kinestetické vnímanie je vnímanie cez telesný vnem, telesné pocity, vnímanie a cez pohyb a pociťovaný zmysel. Kinestetický koučing teda znamená využívanie princípov vnímania tela práve v procese koučovania, na základe ktorého môže človek lepšie pochopiť svoje potreby, postoje k určitej situácií alebo osobe či kam ho telo konkrétne láka a vedie v prežívaní určitej situácie alebo života.

Ako teda prebieha kinestetický koučing?

V kinestetickom koučingu pracujeme okrem rozhovoru aj s vnímaním pocitov, pociťovaného zmyslu, vnímaním tela, ale aj celkového priestoru, v ktorom sa nachádzame.

Využíva sa najmä v momentoch, keď sa v rozhovore s klientom v nejakej téme nevieme pohnúť ďalej, keď napr. v rozhodovaní nepomáhajú fakty alebo aj v prípade ak je výrazne zahltený prežívaním emócií.

Tých situácií samozrejme môže byť množstvo, pričom vnímanie pocitu aj počas rozhovoru nie je nikdy na škodu. Na dve konkrétne situácie som napísala aj prípadové štúdie, kedy som s klientmi pracovala práve pomocou kinestetického koučingu.

Príklady práce s klientmi pomocou kinestetického koučingu:

Klientka mala pocit, že vo firme, kde pracuje dostatočne upozorňovala na problém, ktorý by pomohol efektívne predávať medzi kolegami informácie, uľahčil zastupiteľnosť a znížiť nápor stresu a chaosu. Spôsob, akým to hovorila však nebol vypočutý. Jej uvedomenie nastalo v momente, keď sme pracovali aj cez vnímanie tela z úrovne želanej situácie. Viac sa dočítate v článku Povedz to ešte raz a dôraznejšie.

V druhom príklade zažívala klientka náročné životné situácie a bola zahltená množstvom emócií. Dôvod, pre ktorý prišla bol, že sa chce vo svojom živote cítiť lepšie a urobiť zmeny, ktoré ju k tomu dovedú. V rozhovore sme však boli ako v začarovanom kruhu. Až keď sme začali tému skúmať aj z úrovne telesných pocitov uvedomila si, že jej v skutočnosti jej situácia určitým spôsobom vyhovuje, a preto sa nemohla posunúť ďalej. Jej nová potreba bola totiž v rozpore s výhodami, ktoré jej aktuálna situácia prinášala. Viac popisujem v článku (NE)CHCEM SA CÍTIŤ LEPŠIE.

Kinestetický koučing nám umožňuje ísť za hranice rozhovoru, do hlbšieho vnímania našich skutočných a často na prvý pohľad nevidených postojov k témam a situáciám v našich životoch. Je však rovnako ako bežný koučing zameraný najmä na posun vpred, na nájdenie riešení v aktuálnej téme.

Ak však vo svojom živote potrebujete spracovať nejaké minulé zážitky a situácie, ktoré vo vás vyvolávajú intenzívne pocity a emócie je dobré pracovať s terapeutmi, ktorí sa venujú pohybovým terapiám, prípadne takzvanej somatic experiencing terapii a pod.

S láskou,

Katarína

Zdroje:

GENDLIN, E. T. Focusing. How to gain direct access to your body’s knowledge. Great Britain: Clays Ltd, Elcograf S.p.A. 2003. ISBN 9781844132201.

LEVINE, P. A. Probouzení tygra. Léčení traumatu. Praha: MAITREA a. s., 2011. ISBN 978-80-87249-21-5.

VAN DER KOLK, B. Telo si pamätá. Mozog a telo pri liečení traumy. Bratislava: Vydavateľstvo TATRAN, 2022. ISBN 978–80–222–1286–1.

Katarína Ožvoldová

Sprevádzam ľudí na ceste k ich vlastným odpovediam, dôvere k svojim pocitom, objaveniu nečakaných schopností, sily a rozhodnutiam, ktoré budú s nimi v súlade. Som koučka, mám skúsenosti s vedením ľudí a prešla som vlastnou životnou zmenou. Prečítajte si môj príbeh>>

Podobné články