AKO SA SPRÁVNE ROZHODNÚŤ, keď sa potrebujete rozhodnúť okamžite?

Väčšina z nás sa snaží robiť správne rozhodnutia. Otázka znie: „Správne podľa koho?“

Keď som zdieľala tieto slová na svojich profiloch na Facebook a Instagram, práve som bola v rozhodovaní, či pokračovať v štúdiu umeleckých terapií, kde som končila prvý ročník a čakali ma ďalšie dva. Do rozhodovania vstupovalo množstvo faktorov: financie, čas, časté cestovanie, moje naplnenie, túžba, ľudia, správanie ľudí, očakávania a pod.

Chcela som sa rozhodnúť správne, no stále som si nebola istá, naozaj som nevedela, čo je lepšie, existovalo niekoľko možností. A tak som si dokonca naplánovala koučing s mojou kamarátkou, rovnako koučkou. Vtedy som ešte netušila, že za pár dní sa budem musieť rozhodnúť okamžite, v rámci vzniknutej situácie a nebude priveľa času na premýšľanie.

Odišla som na záverečný víkend prvého ročníku a sedím v skupine tak, ako bolo bežné. Pripravená na prácu, zdieľanie, poznávanie, učenie sa.

Zrazu sa začali diať veci, s ktorými som vnútorne nesúhlasila. Niečo vo mne hovorilo, toto nie je správne, takto to nemá byť. Niekoľko hodín som sedela v kruhu spolužiakov, kde som na základe vzniknutých situácií bola schopná len pozorovať svoje pocity, čo to so mnou robí.

V hlave mi hučala veta, ktorú mi pred viac ako desiatimi rokmi povedal jeden z mojich bývalých šéfov: „Keď sa chceš od niekoho učiť, pozri sa na to, či sa ti páči to, čo vidíš.“ A to, čo som videla teraz, sa mi vôbec nepáčilo.

Nakoniec sa mi podarilo situáciu prijať tak, ako je. Uvedomiť si, že toto je obraz toho, čo je, so všetkým, čo k tomu štúdiu patrí, scvrknuté do intenzívnych momentov niekoľkých hodín. Bolo mi jasné, že svoje stanovisko budem musieť prejaviť okamžite, nie až, keď si to premyslím v čase naplánovanom so svojou koučkou.

Prvý deň sa skončil a ja som cítila, že som na odchode, že toto nie je to, ako chcem pokračovať. Stále som to ale úplne neuzavrela, bola som zvedavá na udalosti nasledujúceho dňa.

Nasledujúci deň sa ma to začalo týkať osobne, bola som vtiahnutá do situácií, ktoré ma utvrdili v tom, že manipulácia a princípy presadzovania moci fungujú aj v pomáhajúcich profesiách. Snažila som sa zachovať pokoj a reagovať vecne, s odstupom, ale zároveň pravdivo v tom, ako to mám.

Keď som dostala test, ktorý mal rozhodnúť o mojom zotrvaní v štúdiu zo strany školy, nastal moment rozhodovania, akým spôsobom zareagujem na otázky, akým spôsobom ho vyplním.

Ako sa budeš cítiť, keď…?

To bola zásadná otázka, ktorá mi pomohla sa rozhodnúť.

Ako sa budeš cítiť, keď si zvolíš prvú možnosť?

Ako sa budeš cítiť, keď zvolíš druhú možnosť?

V prvom momente, vyplniť to tak, aby som prešla, som si uvedomila, že mi odíde energia, odovzdám vlastnú moc, bude mi smutno, že som sa za seba nepostavila, budem cítiť pocit zrady sama voči sebe.

V druhom momente, vyplniť to tak, ako to skutočne vnímam, som si uvedomila, že stojím pevne za sebou, že mi toto rozhodnutie dáva silu. Vedela som, že v tom momente robím aj voľbu odísť zo školy. Už záležalo len na tom, či poviem ja nie škole alebo škola povie nie mne.

Vtedy som si zároveň uvedomila, že povedať nie, nemusí byť len hlasné, dramatické a že vôbec nezáleží na tom, kto v tom bude prvý. Záleží len na tom, či s niečím chcete skutočne prestať alebo nie.

Ako som sa rozhodla?

Rozhodla som sa nasledovať svoj pocit. Nasledovať to, ako sa budem cítiť sama v sebe, sama pred sebou.

Rozhodla som sa povedať svoje NIE v tichosti, na listoch papiera, kde som svojimi slovami vyjadrila názor, o ktorom som vedela, že povedie k tomu, aby povedala NIE aj škola mne.

Každé rozhodnutie má svoju cenu

Každé rozhodnutie má svoju cenu, či si to uvedomujeme alebo nie.

Niekedy je tá cena úplne zjavná. Budete vylúčení, odmietnutí, môže vám hroziť vyhodenie z práce, školy, z iných miest, môže vás to stáť financie, ušlý zisk, utrpí vaše ego, ohrozia sa vaše väčšie ciele, plány, môžete prichádzať o svoje sny.

Niekedy tú cenu neuvidí nikto iný, len vy. Bude to pocit. Pocit, že vám ubúda sila, že ste sa nechali pošliapať, že ste sa za seba nepostavili, nesprávali sa k sebe láskavo, bude vám z toho smutno, nanič.

Záleží len na tom, čo má pre vás väčšiu hodnotu a na čom vám záleží viac. Či vám záleží viac na vašom vlastnom pocite alebo na tom, čo na to okolie. Podľa koho bude toto rozhodnutie správne? A na kom viac záleží vám? Rozhodnete sa nasledovať odvahu alebo strach?

Ja som sa v tomto prípade rozhodla, že mi najviac záleží na mne samej a na tom, ako sa cítim sama v sebe. A poviem pravdu, s touto poslednou vetou do mňa vchádza obrovská sila a zároveň pokora, láska a úcta sama k sebe. A to je moje finálne potvrdenie: „Rozhodla si sa správne“.

Držím palce pri vašich vlastných rozhodnutiach, nech sú správne tak, ako potrebujete.

Katarína

PS: Zámerne neuvádzam meno školy. Zdieľam svoju osobnú skúsenosť s rozhodovaním. Nechám na každom, nech si sám urobí názor, ak bude mať príležitosť. Škola mi za uplynulý rok priniesla aj množstvo dobrého, úžasné zážitky, skúsenosti, vzťahy a väčšinou lektorov, od ktorých mi bolo radosťou a cťou sa učiť. Takže vo mne ostáva vďačnosť, za celý rok a aj za poslednú skúsenosť, ktorá mi pomohla si naplno uvedomiť a prežiť zásadnú vec.