AKO PREHOVÁRA TELO?

Stretli ste sa už niekedy s tým, že nech ste robili čokoľvek, neodkázali ste si s nejakou situáciou poradiť?

Alebo ste sa snažili žiť spokojnejšie, šťastnejšie, byť niekým, kým chcete byť, no nedarilo sa vám prekonať staré vzorce a dopracovať sa k zmene?

Často to býva tým, že máme v sebe určité postoje, ktorých si nie sme vedomí alebo sa nachádzajú pod úrovňou bežného premýšľania. Tieto postoje často bývajú skryté v našich pocitoch, ktoré sa prejavujú cez naše telo.

Telo je úžasným zdrojom informácií, o nás samých, ale aj o situáciách, v ktorých sa práve nachádzame. Každú chvíľu k nám vysiela to, čo práve potrebujeme vedieť alebo s čím by sme sa mali zaoberať. Mnohí z nás s ním však nie sme v spojení, nevieme, čo nám telo hovorí alebo v skutočnosti nerozumieme jeho reči.

Naše telo k nám prehovára cez pociťovaný zmysel

Telo k nám totiž prehovára svojím špecifickým spôsobom, ktorý je odlišný od bežnej komunikácie. Neprehovára cez slová alebo ucelený obraz, príbeh. Jeho jazyk je pociťovaný zmysel, ktorý keď zavnímame, môžeme následne pretransformovať do slov alebo obrazov, aby sme viac porozumeli.

Pociťovaný zmysel je telesná skúsenosť, telesné povedomie o situácií, človeku alebo udalosti a zahŕňa všetko, čo cítime a vieme o danom predmete v danom čase. Naše telo nám cez pociťovaný zmysel komunikuje tieto informácie všetky naraz a nie postupne. (Gendlin, 2003)

Pociťovaný zmysel je teda nelineárne prežívanie veľkého množstva rozptýlených dát, ktorým dáva význam. Zlučuje väčšinu informácií, ktoré utvárajú našu skúsenosť a aj keď si to práve neuvedomujeme, pociťovaný zmysel nám hovorí, kde sa v danej chvíli nachádzame a ako sa cítime. Tento zmysel zahŕňa obsah a atmosféru nielen nášho vnútorného ale aj vonkajšieho prostredia. (Levine, 2011)

To znamená, že naše telo na nás vybalí komplexnú správu, ktorú nám oznamuje naraz v jednom okamžiku, v súbore pocitov a nie postupne, tak ako sme zvyknutí v inom spôsobe komunikácie.

Naše pocity sú dôležité pre naše prežitie

Poďme trošku hlbšie do teórie, aby sme lepšie pochopili, prečo k nám telo prehovára práve takýmto spôsobom a prečo by sme sa tým vôbec mali zaoberať.

Mozog sa vytvára zdola nahor

Schopnosť vnímať a cítiť vychádza z našej prirodzenosti. Náš mozog sa totiž vyvíjal zdola nahor, či už počas evolúcie alebo vo vývine dieťaťa v maternici (Van der Kolk, 2022).

Plazí mozog je najprimitívnejšou časťou, aktívnou hneď od narodenia, zodpovedajúcou za fyziologické procesy tela (vnímanie teploty, hladu, bolesti, prijímanie potravy, vylučovanie a pod.).

Limbický systém (cicavčí mozog) sa vyvíja až po narodení dieťaťa aj na základe skúseností a je sídlom emócií, vyhodnocuje bezpečie a všetko, čo je potrebné pre zabezpečenie prežitia.

Plazí mozog a limbický systém spolu tvoria emocionálny mozog. „Emocionálny mozog je srdcom centrálnej nervovej sústavy a jeho hlavnou úlohou je starať sa o to, aby ste sa mali dobre.“ (Van der Kolk, 2022, str. 83)

Neokortex je časť mozgu, ktorá je najviac rozvinutá u ľudí a začína sa rýchlo vyvíjať cca v druhom roku života. Umožňuje nám používať jazyk, abstraktné myslenie, priraďovať význam informáciám, predstavovať si, tvoriť, plánovať a pod.

Emocionálny mozog vyhodnocuje situáciu rýchlejšie ako neokortex. Okamžite reaguje, pretože má zabezpečiť naše prežitie. Neokortex však následne má schopnosť vyhodnotiť, či nám naozaj nejaké nebezpečenstvo hrozí alebo nie a tomu reakciu prispôsobiť.

Emocionálny mozog je však zároveň aj uchovávateľom všetkých našich spomienok a zážitkov cez pocit a už spomínaný pociťovaný zmysel (fyzické vnemy, vône, zrak, sluch a pod.). Neokortex uchováva spomienky vo forme obrazov a príbehov, ktoré nemusia byť presné a zároveň sa pod vplyvom rôznych situácií, napr. šoku, traumy a pod. môžu prerušiť alebo potlačiť.

Úrovne systému myslenia

Z vrstiev nášho mozgu následne vychádza aj systém myslenia, v ktorom tiež rozlišujeme niekoľko úrovní rozdelené na dve základné – implicitnú a explicitnú (Levine, 2011).

Postupovať budeme opäť zdola nahor a znázorníme si to na obrázku ľadovca.

Implicitná úroveň v systéme myslenia obsahuje záznamy, spomienky, skúsenosti, ktoré si veľakrát nepamätáme vedome a nevieme ich presne pomenovať, nevieme sa k nim dopracovať zámerne a cielene. Jej súčasti tvoria procedurálna a emocionálna myseľ.

Procedurálna myseľ (na úrovni tela) je tá najhlbšia úroveň v našom podvedomí. Obsahuje impulzy a akcie, ktoré nás životom vedú. Sú to naučené motorické činnosti, ako napríklad jazda na bicykli alebo lyžovanie. To čo sa naučíme na úrovni tela sú veci, ktoré robíme automaticky, nezabúdame ich a nemusíme si ich vedome uvedomovať. Táto úroveň je zdrojom obrovského množstva informácií, pretože na úrovni tela si pamätáme najviac, všetky situácie, ktoré nás nejakým spôsobom ovplyvnili, či už pozitívne alebo stresovým spôsobom. Je to tá časť, ktorá naše životy najviac riadi a to nevedomým spôsobom, a teda spôsobom, ktorý nedokážeme ovládať, pokiaľ si informácie vychádzajúce z tela neuvedomíme.

Jej súčasťou implicitnej úrovne je emocionálna myseľ, ktorá vychádza na povrch práve v podobe silných emócii, emocionálnych reakcií, našich pocitov zlosti, smútku, precitlivenosti a pod. Veľakrát máme nejakú náladu, ale nedokážeme si hneď vedome zadefinovať prečo. Vtedy práve vysiela informácie naša emocionálna myseľ. 

Explicitná úroveň zahŕňa to, čo si bežne uvedomujeme. Je to naše vedomé myslenie, teda epizodická a deklaratívna myseľ.

Epizodická myseľ je nad úrovňou emócií a je už o niečo viac vedomá. Táto zložka mysle určitým spôsobom integruje zložky implicitnej úrovne a deklaratívnej mysle. Je to tá zložka, ktorá nám pomáha myslieť v obrazoch alebo vyvolávať spomienky v obrazoch. Napríklad na základe silnej emocionálnej reakcie nám príde do mysle obraz, ktorý nám pripomenie situáciu, pri ktorej sme sa s niečím podobným stretli.

Deklaratívna myseľ je tá, ktorá nám pomáha zvládať naše každodenné činnosti. Sú v nej zaznamenané informácie, ktoré si vieme okamžite bez akýchkoľvek ťažkostí vybaviť. Napríklad veci, ktoré sme sa naučili, či teoreticky alebo prakticky a vieme ich okamžite vyvolať ako odpoveď na nejakú otázku.

A to je dôvod, prečo nám veľakrát nestačí pracovať len s našou vedomou mysľou na to, aby sme niečo v našom živote zmenili, niečomu porozumeli.

Na to, aby sme dokázali informácie z nášho podvedomia alebo procedurálnej mysle vnímať, porozumieť im a uvedomiť si ich, potrebujeme sa naučiť vnímať pociťovaný zmysel.

S pociťovaným zmyslom sa môžeme naučiť spojiť

Vyžaduje si to obracať pozornosť k nášmu telu, našim pocitom, emóciám, pravidelne sa s ním spájať a postupne zmeniť návyk, v ktorom tieto pocity potláčame a odpájame sa od vnímania svojho tela.

Ak sa chceme naučiť spájať s naším pociťovaným zmyslom, potrebujeme postupovať pomaly a vytvoriť si na to bezpečný priestor. Nikam sa netreba ponáhľať a na nič tlačiť. Je to, akoby ste sa snažili nadviazať kontakt s neznámym zvieratkom (napr. pes, mačka), ktoré potrebuje získať dôveru v tom priblížiť sa k vám a nadviazať s vami kontakt.

Zároveň je dôležité, aby ste sa o nič nesnažili. Aby ste pustili svoje očakávania a snahy, napr. cítiť sa lepšie a pod. Keď na seba nebudete vytvárať tlak a nič hrotiť, vyhnete sa aj prípadnému emočnému zahlteniu, ak by boli pocity príliš silné. Niekedy môže byť príliš silné cítiť, čo cítime a je dobré sa so svojimi pocitmi spájať radšej postupne a pravidelne, ako sa tomu celému snažiť porozumieť naraz. Nesnažte sa zo seba dolovať emócie, spomienky, zážitky. Ak sa objavia je to v poriadku, ale opustite snahu.

Prečo je dobré naučiť sa vnímať pociťovaný zmysel?

Vnímať pociťovaný zmysel nám umožňuje:

Kinestetický koučing

Aj v koučovaní pracujeme s pocitmi a pociťovaným zmyslom. Takúto prácu označujeme pojmom kinestetický koučing. Pojem kinestetický znamená pohybový, pocitový. Kinestetické vnímanie je vnímanie cez telesný vnem, telesné pocity, vnímanie a cez pohyb a pociťovaný zmysel. Kinestetický koučing teda znamená využívanie princípov vnímania tela práve v procese koučovania, na základe ktorého môže človek lepšie pochopiť svoje potreby, postoje k určitej situácií alebo osobe či kam ho telo konkrétne láka a vedie v prežívaní určitej situácie alebo života.

Ako teda prebieha kinestetický koučing?

V kinestetickom koučingu pracujeme okrem rozhovoru aj s vnímaním pocitov, pociťovaného zmyslu, vnímaním tela, ale aj celkového priestoru, v ktorom sa nachádzame.

Využíva sa najmä v momentoch, keď sa v rozhovore s klientom v nejakej téme nevieme pohnúť ďalej, keď napr. v rozhodovaní nepomáhajú fakty alebo aj v prípade ak je výrazne zahltený prežívaním emócií.

Tých situácií samozrejme môže byť množstvo, pričom vnímanie pocitu aj počas rozhovoru nie je nikdy na škodu. Na dve konkrétne situácie som napísala aj prípadové štúdie, kedy som s klientmi pracovala práve pomocou kinestetického koučingu.

Kinestetický koučing nám umožňuje ísť za hranice rozhovoru, do hlbšieho vnímania našich skutočných a často na prvý pohľad nevidených postojov k témam a situáciám v našich životoch. Je však rovnako ako bežný koučing zameraný najmä na posun vpred, na nájdenie riešení v aktuálnej téme.

Ak však vo svojom živote potrebujete spracovať nejaké minulé zážitky a situácie, ktoré vo vás vyvolávajú intenzívne pocity a emócie je dobré pracovať s terapeutmi, ktorí sa venujú pohybovým terapiám, prípadne takzvanej somatic experiencing terapii a pod.

S láskou,

Katarína

Zdroje:

GENDLIN, E. T. Focusing. How to gain direct access to your body’s knowledge. Great Britain: Clays Ltd, Elcograf S.p.A. 2003. ISBN 9781844132201.

LEVINE, P. A. Probouzení tygra. Léčení traumatu. Praha: MAITREA a. s., 2011. ISBN 978-80-87249-21-5.

VAN DER KOLK, B. Telo si pamätá. Mozog a telo pri liečení traumy. Bratislava: Vydavateľstvo TATRAN, 2022. ISBN 978–80–222–1286–1.