AKO NÁJSŤ VLASTNÉ ZDROJE: 7 overených konceptov z psychológie a koučingu

V psychoterapii sa presadil pojem aktivácia zdrojov, ktorý zaviedol švajčiarsky psychológ Klaus Grawe. Prišiel s dôležitým rozlíšením:

Ak chceme pochopiť, prečo je práca so zdrojmi dôležitá, pomôže nám teória zachovania zdrojov (Conservation of Resources) od amerického psychológa Stevana Hobfolla.

Hobfoll definuje zdroje ako čokoľvek, čo si človek cení a čo mu pomáha zvládať životné a pracovné nároky. Rozlišuje štyri typy zdrojov:

Toto vysvetľuje, prečo je práca so zdrojmi v koučingu dôležitá. Ak človek nemá k dispozícii dostatok zdrojov na to, čo od seba požaduje, môže to prežívať ako vyčerpanie alebo ako náročnú úlohu – bez ohľadu na to, aký dobrý plán si spolu s koučom vytvoria.

Model pracovných nárokov a zdrojov (Job Demands-Resources model, JD-R), ktorý predstavili holandskí psychológovia Evangelia Demerouti,  Arnold Bakker, Friedhelm Nachreiner, Wilmar Schaufeli, vychádza z jednoduchého, no veľmi praktického rozdelenia. Každú pracovnú (a v podstate aj životnú) situáciu možno opísať cez dve kategórie:

Neskoršie rozpracovania modelu ukázali, že medzi zdrojmi a nárokmi funguje aj obojsmerný vzťah: keď máme dostatok zdrojov, dokážeme si aktívne vytvárať ďalšie – a naopak, keď sme dlhodobo vyčerpaní, máme tendenciu podkopávať si vlastné zdroje ešte viac.

Pre koučing je tento model cenný najmä preto, že ponúka veľmi jednoduché otázky, ktoré môžeme položiť sami sebe:

Nejde teda len o to, nájsť zdroje naviac, ale skôr o vedomé sledovanie rovnováhy medzi tým, čo z nás situácia berie, a tým, čo nám do nej niečo vracia.

Konkrétny nástroj na sebareflexiu vnútorných zdrojov ponúka koncept psychologického kapitálu (PsyCap), ktorý rozpracoval americký profesor Fred Luthans. Ide o štyri vnútorné zdroje, ktoré sa dajú zhrnúť do skratky HERO:

Tieto štyri zložky nie sú fixné vlastnosti, ale dajú sa cielene rozvíjať.

Koučovacie otázky na sebareflexiu:

Praktický pohľad na zdroje ponúkajú Jim Loehr a Tony Schwartz vo svojej knihe The Power of Full Engagement. Ide o koncept postavený na dlhoročnej práci s vrcholovými športovcami aj manažérmi.

Základná téza je jednoduchá, no pre mnohých prekvapivá: naším najcennejším zdrojom nie je čas, ale energia. Loehr a Schwartz tvrdia, že aj keby sme si zorganizovali čas dokonale, bez dostatku energie ho nedokážeme kvalitne využiť. Preto navrhujú pozerať sa na seba ako na výkonnostného atléta každodenného života a rozlišujú štyri samostatné, no vzájomne prepojené zdroje energie:

Tieto štyri zložky nie sú fixné vlastnosti, ale dajú sa cielene rozvíjať.

Koučovacie otázky na sebareflexiu:

Viac o tom, ako pracovať so zdrojmi energie, sa dočítate v článku ENERGY MANAGEMENT: MANAŽUJTE SVOJU ENERGIU, NIE ČAS.

Aj keď samotná kniha Loehra a Schwartza nie je vedecká štúdia, ich štvordimenzionálny model následne empiricky overovali výskumníci. Holandská kvantitatívna štúdia realizovaná na vzorke 256 zamestnancov medzinárodnej zdravotníckej technologickej spoločnosti potvrdila štvordimenzionálnu štruktúru osobnej energie v práci (fyzická, emocionálna, mentálna, duševná) a preukázala jej súvislosť so zdravím, mierou absencie a produktivitou.

Štúdia potvrdzuje, že tieto štyri dimenzie tvoria funkčný a užitočný rámec na pochopenie toho, čo ovplyvňuje našu výkonnosť aj pohodu.

Prístup zameraný na riešenie (Solution-Focused Brief Therapy), ktorý vytvorili Steve de Shazer a Insoo Kim Berg, má základnú filozofiu: klient už má v sebe silné stránky a zdroje potrebné na zmenu. Úlohou kouča teda nie je nič dodávať, ale položiť správne otázky, ktoré tieto zdroje odkryjú.

Z tohto prístupu pochádzajú tri typy otázok, ktoré môžete použiť sami na sebe, kedykoľvek potrebujete nájsť oporu:

Tieto otázky fungujú preto, lebo nás nútia pozerať sa nie na to, čo nám chýba, ale na to, čo už funguje, hoci možno len sporadicky, alebo len trochu. A práve to sporadické, to málo, je často presne ten zdroj, ktorý hľadáme.

Ak by som to celé mala zhrnúť do jednej vety: zdroj je čokoľvek, čo vám pomáha zvládnuť to, čo práve riešite – a takmer vždy ho už máte, len ste si ho možno nevšimli.

Môže to byť:

Keď nabudúce začujete zazdrojujte sa, môžete si to preložiť takto: skúste si všimnúť, čo z toho, čo už máte, vám môže teraz pomôcť.