NAJSKÔR VÍZIA, POTOM AKCIA

„Maľba pomáha vytvoriť víziu a pohyb predstavuje akciu a schopnosť v súlade s víziou konať.“ Povedala mi pred rokmi lektorka, keď som sa hlásila na štúdium umeleckých terapií, na dva odbory, arteterapiu a tanečno-pohybovú terapiu.

Bola to jedna z najužitočnejších vecí, ktoré som sa naučila, hneď prvý deň a hneď pri prvom stretnutí. Vtedy som už mala svoju víziu namaľovanú. Bol to môj prvý obraz, ktorý som vytvorila na jednom arteterapeutickom stretnutí a vedela som, že je to v určitom zmysle vízia toho, ako chcem žiť.

Vízia bola, len som ju ešte stále nežila. Cez obraz som vnímala silný pocit, ako sa chcem vo svojom živote mať a kam sa chcem v prežívaní posunúť, len som nevedela, čo presne k tomu vedie a ako presne to mám naplniť.  

Vnímanie telesného pocitu v rôznych životných situáciách, kontextoch a pri rozhodovaní o tom, čo ďalej urobím, ma naučilo postupne sa hýbať smerom k vytúženému. Čím viac nasledujem svoj telesný pocit a konám v súlade s ním, tým viac žijem svoju víziu. Cítim sa slobodnejšie, uvoľnenejšie a viac sama sebou ako kedykoľvek predtým.  A pretože viem, že som na ceste, teším sa, čo mi táto cesta ešte prinesie. Musím však napĺňať aj druhú časť „definície“, a to konať v súlade s víziou.

Ako pomáha maľba vytvoriť víziu?

Cez zhmotnenie našich predstáv, pocitov a aj myšlienok do niečoho (obrazu, plátna a pod.), na čom to budeme jasne vidieť. To, čo namaľujeme je pred nami a pretavené do existencie, vidíme to a stáva sa to pre nás viac reálnym. Máme to pred sebou a máme to na očiach.

Víziu, ako takú, potrebujeme k tomu, aby sme konali a posúvali sa k niečomu, čo si želáme, či už na vedomej alebo podvedomej úrovni. Samozrejme, konať môžeme aj bez vízie. S tým sú však často spojené úskalia. Ak nevieme, kam smerujeme, môžeme sa točiť v kruhu, blúdiť a mať pocit, že nech robíme čokoľvek, nie je to ono alebo z toho nevidíme za sebou nejaký konkrétny výsledok.

Ak vieme, čo si želáme alebo čo chceme, máme víziu. Alebo aspoň jej podstatnú časť. A nemusí to byť vôbec pomenované konkrétne. Nie je také ojedinelé, že hoci žijeme úspešné životy (finančne, materiálne, rodinne), tak sa často necítime úplne spokojní, niečo nám chýba. Často ani nevieme pomenovať, čo presne.

Čo ak nevieme, čo chceme?

Ak nevieme, čo chceme, môžeme to objaviť. Môžeme po tom pátrať a zisťovať, čo je to, kam nás vedie pocit, pri čom nám rastie energia a pod. Pri tomto pátraní a zhmotňovaní našej predstavy nám môže veľmi dobre poslúžiť práve maľba a aj pohyb, pretože nám pomáhajú skúmať a aj zachytiť informácie z emócií a telesných pocitov, ktoré nám o našich potrebách hovoria neustále.

Mnohé rozhodnutia v našich životoch nerobíme preto, že to tak sami naozaj chceme. Sme výrazne ovplyvnení výchovou, spoločnosťou a tak veľmi často napĺňame predstavy iných ľudí bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Chceme niečo, čo si myslíme, že máme chcieť.

Preto je tak dôležité, aby sme sa naučili vnímať to, čo je v nás hlbšie a je to naša vlastná potreba alebo túžba. Viac o tom píšem v článku Čo pre mňa predstavuje visionboard?

Ako pomáha pohyb v súlade s víziou konať?

Ak chceme našu víziu pretaviť na realitu, potrebujeme konať, urobiť akciu, teda hýbať sa (ideálne smerom k tomu, čo chceme). Samotný pohyb je zástupcom akcie, konania. Skúmanie pocitov a impulzov v tele vedúcich k pohybu v súvislosti s našou víziou či predstavou nám pomáha konať aj v realite.

V telesnej rovine a kinestetickom (pocitovom) vnímaní môžeme zaciťovať, kam nás vedie telesný pocit, aké emócie (strachy, obavy, radosť, nadšenie a pod.) máme v súvislosti s našou víziou spojené, prípadne, kde máme pohyb zaseknutý. Okrem toho nám pomáha vnímať, ktorým smerom nás to skutočne láka, ktorým smerom sa skutočne chceme hýbať (vykročiť, konať), čím nám okrem iného uľahčuje aj rozhodovanie.

Viac o súvislostiach a o tom, ako môžeme čítať telesné signály sa dočítate v článku Ako prehovára telo?

Prečo nekonáme, ak vieme, čo chceme?

Keď hovoríme o zaseknutom pohybe, často môžeme vedieť, čo chceme, mať víziu, ale niekde hlbšie môže byť skryté niečo, čo tomu bráni. Nejaké naše presvedčenie o živote alebo danej situácii. Môže na nás vplývať niečo, kvôli čomu sa bojíme konať v smere našej skutočnej túžby, napr. môžeme mať pocit, že tým niekoho zrádzame alebo že robíme niečo „zlé“ (že s tým môže niekto nesúhlasiť) a pod.

V našom smerovaní za tým, čo skutočne chceme bránia naše vnútorné presvedčenia o živote a situáciách. Presvedčenie nie je len nejaká myšlienka alebo myšlienkový proces, je to aj náš vnútorný stav, pocit, emócia, z ktorého následne vychádza naše správanie, je to niečo, čomu ako celok veríme (je to v podvedomej mysli).

Naše presvedčenia nám buď pomáhajú alebo nám bránia v smerovaní za tým, čo chceme. A preto, že vychádzajú z nášho podvedomia, dokážeme ich objaviť práve cez prácu s pocitom a skúmaním nášho telesného prežívania.

Most medzi vedomím a podvedomím

Maľba aj pohyb predstavujú most medzi vedomím a podvedomím. Pomáhajú nám spojiť sa s tým, čo ešte nemáme úplne pomenované alebo uchopené vo vedomej mysli.

V ilustrácii ľadovca, len malá časť nachádzajúca sa nad hladinou je naša vedomá časť mysle. A tá gigantická časť pod hladinou predstavuje naše obrovské podvedomie, ktoré obsahuje veľmi hodnotné informácie o nás samých a situáciách, ktoré sa nám v živote dejú.

Aby sme sa k týmto informáciám dostali, potrebujeme nájsť „most“, ktorým spojíme podvedomú časť s vedomou. Most, po ktorom prejdú informácie z podvedomej úrovne do vedomej úrovne. Mostom je aj maľovanie a pohyb, resp. cítenie fyzického tela.

Ak neviete ako si vytvoriť víziu a potom ju nasledovať, vždy sa to dá nejakým spôsobom podporiť. Ozvite sa, rada vás tým budem sprevádzať.

Katarína