ČO PRE MŇA PREDSTAVUJE VISION BOARD?

Dosiahla som na svoj pracovný cieľ, ten najväčší, moju víziu, na ktorej som pracovala približne 8 rokov. Splnilo sa to! Je tu však ALE.

V mojom vnútri ma stále nahlodáva otázka: „Toto som chcela? Toto je to, čo som vážne chcela?“ V jednom momente úprimnej debaty s mojou blízkou kolegyňou som dokonca vyslovila vetu: „Predstavovala som si to inak.“

Myslela som si, že sa budem cítiť slobodne, budem mať väčšiu voľnosť realizovať sa a hlavne ma dosiahnutie tejto méty urobí šťastnou.

Problém bol v tom, že som utkvela na nejakej predstave, tak, ako som ju tam zasadila niekde v začiatkoch svojej kariérnej cesty a nijak som ju po ceste nerevidovala. Cieľ bol jasný a tým aj smer. Je to ako tá vtipná hláška z filmu Pelíšky: „Rozkaz zněl jasně.“ A znel – rozkaz z mojej mysle, ktorý ignoroval širší rozmer môjho celého života a mojich pocitov.

Dôvody, prečo tam tento rozkaz bol, už nie sú také podstatné. Podstatné je, že som si nikde po ceste nevšimla, že sa moja predstava začína rozchádzať s realitou. Splniť cieľ nie je totiž tak náročné, ako dosiahnuť to tak, aby sa človek pri prechode cieľovej rovinky cítil aj šťastne a spokojne.

Mať ciele a plány je pre nás tak nejako prirodzené. Nemusíme byť práve lovci úspechov, aby sme mali nejakú víziu, niečo, čo by sme v živote chceli. Nejaké sny, ktoré si chceme splniť. Od úplných maličkostí až po veľké veci. Každý po niečom túžime, niečo chceme, či už hmotné alebo nehmotné. Je to v našej podstate ľudskej bytosti.

Na to, aby sme si tieto ciele, plány, sny, či vízie dokázali lepšie predstaviť a zhmotniť sme si vytvorili rôzne spôsoby. Jedným z nich je aj takzvaný vision board, alebo po slovensky akási nástenka vízií (alebo nástenka snov).

V praxi to vyzerá asi tak, že si vezmeme nejakú nástenku alebo tvrdý podklad (maliarske plátno a pod.), na ktorú si pripneme alebo nalepíme rôzne obrázky, texty, prípadne si tam zakreslíme svoje predstavy toho, čo by sme si želali. Vytvoríme zbierku vecí, ktoré chceme, najčastejšie v období nasledujúceho roka, dosiahnuť.

Na tomto mieste by sa hodil nejaký ilustračný obrázok,

ale preto, že si už niekoľko rokov nástenku vízií nerobím,

žiadny nemám.

🙂

Prečo si nástenku vízií nerobím?

Z dvoch dôvodov:

1
Sny, ktoré som si na nástenku dávala sa mi neplnili.
2
Sny, ktoré sa mi splnili mali často horko-sladkú príchuť.

Približne po 3 rokoch pokusov som to vzdala. Ale uvedomila som si zároveň prečo sa mi tieto sny neplnia alebo nie tak, aby ma vo finále tešili:

1
Sny, ktoré sa mi neplnili vôbec, nemali v mojom vnútri silný základ. Nebola s nimi splnená dostatočná vnútorná motivácia. Neboli to skutočne moje sny. Boli to skôr sny, ktoré som si myslela, že by som mala mať alebo by ma urobili šťastnou.
2
Tie sny, ktoré pre mňa boli horko-sladké, boli sny, ktoré mi prišli dôležité pre moju budúcnosť. Nedajú sa zrejme ani nazvať snami, boli to skôr logické predpoklady v mojej mysli, že A povedie k B. Že keď naplním konkrétny cieľ, povedie to k tomu, čo som v živote skutočne chcela (väčšej slobode, uvoľneniu a pod.).
3
Pretože tieto ciele, vízie, sny vychádzali z mojej mysle, nevychádzali z mojej hlbšej úrovne, môjho pocitu.

Pocit je ten kľúčový moment, kedy vision boardy fungujú.

Kedy nejde len o dobehnutie do cieľa, cez svoje úsilie, akčný plán a postupné kroky. Ale kedy si ten cieľový moment dokážete aj vychutnať a prinesie vám presne ten pocit, po akom túžite.

Ak patríte k tým, ktorí už svoje vision boardy robia s jasným zameraním na svoj pocit a zároveň vám fungujú, máte môj obdiv.

Ja som pri tvorbe klasických vision boardov našla ďalšie úskalia:

1
Ako mám vedieť, ktorá z vecí v tomto svete presne povedie k tomuto pocitu? Môžem mať práve teraz nejaký predpoklad a predstavu, ale skutočnosť vo finále môže byť aj tak úplne iná (vychádzajúc z toho, ako som to mala veľakrát predtým).
2
A ako som už zistila, život prináša mnohé prekvapenia a odhaľuje nám také tajomstvá, pri ktorých odhalení nevychádzam z údivu. Keď si budem na vision board dávať nejaký svoj predpoklad, ako by to presne malo byť, ako by sa presne ten pocit mal naplniť, nezatváram si tým iné cesty, ktoré by mohli byť ďaleko prekvapivejšie a možno aj pre mňa tie správnejšie?

Cestu, ktorá pre mňa funguje a moju správnu odpoveď na tieto otázky som našla tiež mimovoľne.

Bolo to jedno z tých tajomstiev, ktoré mi život odhalil a pri ktorom som nevychádzala z údivu.

Namaľovala som svoj abstraktný obraz, ktorý v tomto momente pre mňa plní funkciu vision boardu už takmer 5 rokov. V momente, keď som ten obraz maľovala, som nemala ani tušenia, že sa stane na veľmi dlhú dobu mojím vision boardom, že ma bude životom viesť dopredu a ukazovať mi smer.

Cítila som len, že sa chcem prejaviť nejakým novým a bezpečným spôsobom. Spôsobom, v ktorom môžem vypovedať a vyjadriť všetko, čo sa mojím životom preháňa a vôbec tomu nie som schopná porozumieť. Pri maľovaní toho obrazu som porozumela a pocítila, akým smerom mám ísť.

Nechápte to tak, že sa mi vyjavili úplne presné kroky a ciele, ktoré si mám stanoviť a čo mám urobiť. To, čomu som v prvom rade porozumela, bol ten pocit, pocit, ktorý potrebujem nasledovať a ktorý musím hľadať za všetkým, čo robím. A postupné kroky sa mi ukazujú postupne. V každej fáze môjho života.

Tento obraz teraz visí v mojom domove na jednom z najviditeľnejších miest. Vidím ho každý deň. Ak ho práve nevnímam vedome, vplýva na mňa podvedome. Keď sa potrebujem v niečom rozhodnúť, prípadne urobiť nejaké náročné kroky, chodím si k nemu po odvahu. Zadívam sa naň a pripomeniem si jeho správu, to, čo mi ukázal, stále ukazuje, a to, aký pocit mám nasledovať.

Zároveň to ani neznamená to, že keď nasledujem pocit, vyberám si vždy len tú najľahšiu cestu. K tomu pocitu, ktorý nasledujem, paradoxne často vedie tá najnáročnejšia cesta vnútorného prekonávania. Nie už konkrétnych krokov k naplneniu, tie už bývajú o moc jednoduchšie a ukážu sa samé, keď sa skutočne rozhodnem a prekonám všetky strachy, obavy a prvotné nepohodlie alebo hlavné riziko, ktoré ma môže brzdiť pred tým, aby som konala.

Nasledovať pocit znamená pripomenúť si v náročných situáciách kam smerujem, za akým pocitom, čo chcem vo svojom živote zažívať. A tým, že som schopná si tento pocit pripomenúť, získavam silu robiť kroky a rozhodnutia, ktoré sa mi na začiatku môžu zdať nemožné, príliš náročné alebo ako čisté bláznovstvo.

Pri maľovaní obrazov som si plne uvedomila ako hlboko môžu byť naše skutočné túžby skryté v našom podvedomí. Až tak, že si ich nie sme schopní skutočne uvedomiť a pomenovať ich, bez ďalšej hlbšej práce, ktorá by nám toto uvedomenie pomohla vytiahnuť na povrch.

Uvedomila som si aj to, ako môže abstraktná maľba pre nás za určitých okolností splniť aj funkciu vision boardu. V tomto prípade môže byť maľba abstraktného obrazu funkčnejším a častokrát nadčasovejším spôsobom vyjadrenia a pripomínania našich túžob a smeru, ktorým chceme v živote kráčať. Zároveň je to veľmi bezpečný spôsob, pretože naše najhlbšie pocity a túžby prejavené v maľbe nespozná nikto iný a my ich nemusíme prezradiť, pokiaľ nechceme.

Tomu, čo nám naša maľba hovorí, nemusíme okamžite plne rozumieť ani my sami. Maľba ide s nami a vždy na nás pôsobí svojím spôsobom a spôsobom, na ktorý sme pripravení.

Mnohé z mojich ďalších malieb pre mňa tiež plnia funkciu akéhosi vision boardu. Pretože každá maľba v skutočnosti rozpráva príbeh. Tento príbeh je pre každého iný. Je to príbeh, ktorý je určený primárne tomu, kto obraz namaľuje a potom pre pár ďalších, ktorých sa dotkne.

Ak vás láka namaľovať si svoj vlastný abstraktný obraz, prípadne abstraktný vision board, viac o tom, ako môžete postupovať sa dozviete v eBooku: Čaro abstraktnej maľby.

Svoju víziu si samozrejme môžete namaľovať rôznymi spôsobmi. Môžete to skúsiť aj s použitím farbičiek a obyčajnej A4 alebo A3. V tomto prípade si len vyčleňte nerušený čas na svoju tvorbu a skúste si nakresliť, čo by ste chceli v nasledujúcom období dosiahnuť alebo ako by ste sa chceli cítiť.

Ak viete kresliť, môžete to namaľovať realistickým spôsobom alebo na chvíľu úplne vypnúť ľavú mozgovú hemisféru a nasledovať len pocit a vyjadriť sa abstraktne. O tom už ale píšem viac v uvedenom eBooku.

Majte sa krásne a hlavne nech sa vám darí pri tvorbe a napĺňaní svojich vízii, nech už si pre to nájdete akýkoľvek funkčný spôsob.

Rina

Katarína Ožvoldová

Sprevádzam ľudí na ceste k ich vlastným odpovediam, dôvere k svojim pocitom, objaveniu nečakaných schopností, sily a rozhodnutiam, ktoré budú s nimi v súlade. Som koučka, mám skúsenosti s vedením ľudí a prešla som vlastnou životnou zmenou. Prečítajte si môj príbeh>>

Podobné články