Mnohí ľudia majú s koučingom spojené určité negatívne predstavy alebo predsudky. Môže byť, že s nejakým koučom nemali dobrú skúsenosť alebo len proste majú nejakú zažitú predstavu, ktorá ich od koučingu odrádza.
Mnohí moji priatelia také predstavy majú a keď som sa rozhodla, že koučing bude mojou ďalšou pracovnou cestou, varovali ma ako ho vnímajú alebo vystrúhali takú grimasu, že mi to bolo hneď jasné. Ja im veľmi dobre rozumiem. Nie je to tak dávno, čo som mala ku koučingu vlastné predsudky.
Koučingom som sa nikdy neplánovala zaoberať, nebola to moja vysnívaná cesta. Ani som nikdy nebola z tých ľudí, čo mali tendenciu niekomu niečo radiť a hovoriť mu zaručený recept na úspech. Prosto som šla životom a koučing sa do neho priplietol.
Vo svojej pôvodnej pracovnej oblasti som bola kreatívec a svoju prácu som milovala. Vyštudovala som marketingovú a obchodnú oblasť, získala titul PhD. a ďalej v tejto oblasti rozvíjala úspešnú kariéru. Posledných takmer 9 rokov som pracovala pre veľkú nadnárodnú spoločnosť v oblasti priameho predaja, kde som mala na starosti v rámci podpory predaja motiváciu a programy zvyšujúce predaj a zdieľanie príležitosti.
Bola to veľmi tvorivá oblasť, ktorej cieľ bol jasný – dosahovať výsledky. A tak jedného dňa prirodzene prišiel projekt, v ktorom sa zamestnanci nášho oddelenia mali zapojiť do koučovania predajcov. A vo mne sa začal dvíhať odpor. Pamätám si tú vzdorovitú protestnú vetu: Ja nie som kouč!
Do firmy prichádzali rôzni lektori, ktorí nás mali naučiť koučovať a moja nie veľmi valná predstava o koučingu sa viac potvrdzovala. Prečo? Pretože sme dostávali len základný teoretický rámec, s ktorým sme už boli oboznámení aj predtým a techniky, ktoré sme sa učili boli skôr manipulatívny spôsob ako dostať niekoho tam, kde by sme ho chceli mať.
Toto nebolo v súlade ani s nami zamestnancami a ani v súlade s filozofiou a princípmi spoločnosti, pre ktorú som pracovala, a tak sme od toho upustili a začali hľadať iné cesty ako sa koučingu naučiť. Každý zamestnanec mal prevziať zodpovednosť za svoj rozvoj.
Keď mi bolo jasné, že cesta von z koučovania nebude, rozhodla som sa, že teda urobím všetko pre to, aby som v tejto oblasti mohla byť najlepšou, akou len budem vedieť.
Chcela som sa vo svojej práci cítiť dobre a robiť veci pretože ich chcem a viem robiť, a tak som sa na to začala pozerať ako na príležitosť. Absolvovala som mentoringový kurz v prestížnej škole koučingu a úplne som tomu prepadla. Neskôr som už sama za seba absolvovala ďalšie dva výcviky biznis koučingu a životného koučingu. A teraz tu sedím, píšem článok a usmievam sa nad tým ako sa to celé otočilo.
Skôr ako vám prezradím prečo som sa do koučingu zamilovala, tak sa vám pokúsim priblížiť čo koučing presne je a čo od neho môžete očakávať.
Časté tvrdenia, ktoré sú skreslené a nepravdivé:
Tieto tvrdenia sú nepravdivé z veľkej časti. Alebo je tam len malé zrniečko pravdy, ktoré závisí od daného kontextu a toho s akou témou za koučom prídete. To prečo sa takáto predstava v našej spoločnosti zakorenila je najmä preto, že v začiatkoch sa koučing využíval hlavne v športe a neskôr našiel veľké zastúpenie a obľubu práve u vrcholových manažérov, ktorí koučing využívali pre zlepšenie svojich výsledkov. A tak máme často pocit, že kouč je niekto, kto nás má poháňať, motivovať a nútiť k prekonávaniu našich výsledkov alebo nás samých.
Koučing zahŕňa všetky oblasti života, nielen biznis, šport, ale život ako taký. Základy koučingu a nástroje, ktoré sa v ňom využívajú, vychádzajú zo psychológie, neurológie, filozofie a rôznych iných smerov skúmajúcich ľudské správanie, pričom sa predpokladá, že klient je kompetentný a schopný plne zobrať zodpovednosť za rôzne oblasti svojho života.
Ako to teda je?
Viac sa dozviete aj v mojom videu s názvom Čo to ten koučing vlastne je?
Pri úvodnom stretnutí by vám mal kouč vysvetliť, akým spôsobom pracuje a mali by ste si dohodnúť základné podmienky (spôsob, prípadne frekvencia stretávania, cena a pod.).
Po vzájomnej dohode môže nastať koučovanie, pri ktorom by kouč mal ostávať plne prítomný a rešpektovať tému, s ktorou prichádzate. Kouč ide s vami a vašou témou, vaším spôsobom uvažovania. Ak sa v priebehu rozhovoru vyskytne niečo, čo sa ukáže dôležitejšie ako pôvodne zamýšľaná téma, preskúma s vami túto oblasť.
Kouč kladie otázky, ale plne rešpektuje vaše potreby. Verí, že odpovede na vaše témy, či otázky sú vo vás samých a len vám ich pomáha hľadať. Dôveruje vašej schopnosti niesť zodpovednosť za váš život a nájsť pre seba to najlepšie riešenie.
V koučingu sa zameriavame na nájdenie riešenia, nezaoberáme sa príčinou vzniku nejakého problému. Neriešime ako ste sa do danej situácie dostali, ale aká je cesta vpred. Hľadáme možnosti, riešenia, aký krok by mohol byť ten prvý najlepší, bez ohľadu na jeho veľkosť.
Ak to vyplýva z vašej témy, výsledkom koučovacieho rozhovoru môže byť aj akčný plán, prípadne konkrétne kroky vedúce k naplneniu cieľa. Častokrát postačí, ak u vás v priebehu koučovania dôjde k uvedomeniu, ktoré vám v danej téme viac rozjasní a vy už budete vedieť samostatne napredovať. To ale závisí od vás, vašej témy a toho, čo sa v koučovacom rozhovore odkryje. Kouč aj v tomto prípade bude nasledovať vaše potreby.
Vrátim sa k tomu, prečo som sa do koučingu zamilovala. Koučing je rozhovor, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako bežný rozhovor, a teda nepôsobí nijako špeciálne. Kouč ale pri rozhovore vychádza zo svojich skúseností a rôznych nástrojov, ktoré mu pomáhajú klásť otázky, ktoré idú do hĺbky. Veľakrát sú to otvorené otázky, pri ktorých nenájdete odpoveď hneď po ruke. Zrazu sa z bežného myšlienkového procesu stáva niečo hlbšie. Musíte siahnuť viac dovnútra, zamyslieť sa a veľakrát odpoveď precítiť.
V koučingu predpokladáme, že ľudia pri svojom premýšľaní spadajú do jednej z nasledujúcich kategórii alebo do ich kombinácie:
Sú vizuálni, to znamená, že keď premýšľajú na hlbšej úrovni, vedia rozprávať v obrazoch, ktoré im pomáhajú ľahšie interpretovať to, čo chcú vyjadriť.
Vnímajú viac auditívne, teda potrebujú sa rozprávať nahlas a potrebujú počuť, čo hovoria a podľa toho im to dáva zmysel.
Dokážu vnímať kinesteticky, teda pocitovo, cez vlastné telo, zmysly.
(Zdroj: Life coaching; Business Coaching College, 2018)
A tu som sa zamilovala! Do kinestetického rozmeru koučingu. Prestal pre mňa byť len o rozprávaní a premýšľaní. Ukázal mi svoj širší rozmer, ktorý bol pre mňa nesmierne dôležitý. V tom čase som sa už učila cez rôzne spôsoby vnímať pocity vo svojom tele, aby som dokázala viac porozumieť všetkému, čo sa v ňom odohráva. A keď ma koučka (lektorka) postavila do priestoru, aby som si mohla zavnímať ako sa v situáciách, ktoré som riešila cítim, tak som vedela, že som správne. Nielen tým, že som zavnímala čo bolo pre mňa dôležité, ale aj tým, že som do rúk dostala nástroje ako to robiť a zároveň som koučing uvidela z úplne inej perspektívy, ktorá sa v tom čase pre mňa stávala čím ďalej dôležitejšou.
Väčšinou, keď riešime nejaký problém, tak už ho máme v myšlienkach poprevracaný z každej strany, hore, dole. Zrejme sme sa o tom už aj s niekým rozprávali, máme nejakú predstavu a samozrejme aj nejaký pocit. Málokedy sme však schopní si to všetko naraz uvedomiť alebo o tom premýšľať spôsobom, ktorý mení našu perspektívu a ukazuje nám širšie rozmery. Už vôbec nie sme zvyknutí si situácie zavnímať, zacítiť a nechať prejsť do nášho vedomia informácie z hĺbky nášho tela, ktoré v tom bývajú zásadné a rozhodujúce.
Rôzne spôsoby vizualizácie poznáme mnohí, hovorí sa o nich dosť, aj v súvislosti s koučingom. Existuje o nich nespočetné množstvo kníh a dokonca sú na nich postavené aj mnohé meditácie. Ale o čom sa veľmi málo v súvislosti s koučingom hovorí je práve cítenie, zmyslové vnímanie, pociťovaný zmysel, ktoré v ňom hrajú rovnako dôležitú úlohu, ako predstavivosť, alebo schopnosť formulovať svoje myšlienky.
Takže toto bolo tajomstvo koučingu, ktoré som vám chcela vo finále odhaliť. Koučing zahŕňa komplexný spôsob „uvažovania“ o našich životných témach (nevynímajúc pracovné témy), ktorý nejde len po povrchu, ale hľadá odpovede, ktoré sa skrývajú hlbšie a sú zásadné pre naše rozhodovanie.
S láskou,