POŽIADAŤ O POMOC NIE JE SLABOSŤ

Odkedy si pamätám, už ako tínedžerka, som mala problém prijímať pomoc od druhých. Všetko som chcela zvládnuť sama a ideálne sa vyrovnať chalanom, ktorými som bola obklopená. Či šlo o zavesenie bicykla na háčik v pivnici, nechať si podržať dvere alebo odsunúť stoličku, či zaplatiť za svoje jedlo (aj keď ma niekto pozval).

Bola som tak urputná v prejavovaní svojej samostatnosti, že množstvo ľudí a aj mužov stratilo chuť mi pomáhať. Až som sa v určitej fáze života prichytila vyčerpaná a s povzdychom v mojej mysli: cítim sa byť na všetko sama.

Potrebovala som si uvedomiť, že môžem prijať pomoc, aj sa o ňu naučiť žiadať. Prijímanie pomoci totiž nie je prejavom slabosti. Dokonca môže byť prejavom sily alebo nás posilniť.

Prečo prestávame žiadať o pomoc?

Mnohí z nás prestali žiadať o pomoc, keď vyrastali, napríklad z týchto dôvodov:

• Na naše požiadavky o pomoc sme príliš často počuli „nie“.
• Osoba, ktorú sme žiadali o pomoc, nereagovala.
• Ľudia, ktorí nám mali pomáhať, boli zahltení vlastnými povinnosťami.
• Boli sme vedení k samostatnosti skôr, ako sme mali potrebné zručnosti, bez akéhokoľvek tréningu či dozoru.
• Bolo nám povedané, že naše potreby nie sú dôležité.
• Boli sme vychovávaní v porovnávaní a chceli sme dokázať, že sme rovnako dobrí ako ostatní.

Keď sa nereflektuje na naše potreby či žiadosti o pomoc, naučíme sa o pomoc nežiadať.

Nežiadanie o pomoc však nevymaže naše potreby, len to spôsobí, že sa cítime zahltení, osamelí, nepodporovaní a vyčerpaní.

Keď prechádzame ťažkým obdobím, niekedy váhame požiadať ľudí o pomoc, pretože predpokladáme, že pomoc nie je dostupná. Vytvárame si domnienky, že ľudia, ktorých by sme požiadali o pomoc, nemajú vo svojom živote priestor na to, aby nám pomohli. A keďže sme sa naučili nežiadať o pomoc, môže byť pre nás niekedy náročné prijať ju, aj keď nám ju niekto ponúkne.

Ponuka pomoci je zároveň pozvánka povedať ÁNO

Potrebujeme si pripomenúť, že ak sa nás niekto spýta, či potrebujeme pomoc, je to pozvánka povedať áno.

V poslednom období bolo pre mňa najnáročnejšie prekonať svoj pocit viny z toho, že mi moja mama pomáha v domácnosti a so záhradou. Trvalo mi prestať s ňou bojovať a prijať, že to pre mňa rada urobí a ja sa môžem venovať iným prioritám. A myslím, že ju niekedy aj poteší, keď ju o niečo konkrétne poprosím, a potom ocením, že to pre mňa urobila.

Uvedomujme si svoje potreby

V rôznych životných situáciách môžeme mať rôzne potreby. Je dobré vedieť, s čím potrebujeme pomôcť napríklad, keď:

• sa sťahujeme,
• sme chorí,
• máme zlý deň,
• začína nám menštruácia,
• máme náročné obdobie,
• smútime,
• chystáme sviatky pre celú rodinu a pod.

Nemusíme fungovať izolovane a byť na všetko sami. Niekedy to proste s pomocou iných ľudí ide ľahšie a zvyšuje sa aj naša kapacita pomôcť niekomu ďalšiemu.

Prijmime NIE

Samozrejme, je dobré byť pripravení aj na to, že nie vždy musí mať druhá strana kapacitu, ochotu alebo schopnosti nám pomôcť. Je úplne v poriadku, keď budeme odmietnutí. Už sme dospelí a dokážeme to zvládnuť lepšie, ako keď sme boli deti. Môžeme sa poobzerať a nájsť pomoc niekde inde.

Koučovacie otázky

Mohlo by vás zaujímať

Ako môže pomôcť koučovací rohovor

Ako zvládnuť rušné obdobie

Nemusíte dokončiť všetko, čo začnete