MYŠLIENKOVÁ MAPA

Máte plnú hlavu nápadov, ale máte pocit, že ich neviete uchopiť? Potrebujete sa pustiť do nejakého projektu, zrealizovať ho, ale vôbec neviete, kde začať? Máte pocit, že je to náročné a tak to stále odkladáte? Alebo máte dokonca pocit, že to nie je dosť dobré, dostačujúce a že tomu stále niečo chýba?

Podelím sa s vami o jednu vec, ktorá vám náročný začiatok môže uľahčiť. A nielen to, môže vás nakopnúť a ukázať vám, že toho máte vo svojej mysli a iných zdrojoch ďaleko viac ako si môžete myslieť. Dokonca vám ukáže a pomôže nájsť súvislosti, ktoré ste predtým možno nevideli.

Je to

MYŠLIENKOVÁ MAPA

Možno ste sa už s myšlienkovou mapou stretli a možno ju už aj aktívne používate. V tom prípade môžete preskočiť alebo čítať ďalej zo zvedavosti, či vám článok dá niečo nové.

Ja som myšlienkovú mapu využívala tak nejako prirodzene, ešte skôr ako som vedela, že nejaká teória okolo myšlienkovej mapy existuje. Proste pre mňa bolo prirodzené zaznamenávať si myšlienky na papier. Keď som na začiatku svojej pracovnej cesty začala realizovať kreatívne projekty, bola som plná nadšenia a nápadov. Lietali mi v hlave, no niektoré súvislosti a prepojenia pre mňa bolo náročné nájsť.

A ako to so skvelými nápadmi chodí, je riziko, že z hlavy vyfučia a už sa tam nevrátia. Preto som si vytvorila zvyk všetko zapisovať. Zapisovala som každú jednu myšlienku, ktorá mi k niečomu napadla. Potom som si sadla, vzala väčší papier a všetko naň zaznamenala a hľadala súvislosti, čo s čím môžem prepojiť, nadviazať a pod. V tomto momente často začalo prichádzať ešte viac nových nápadov, súvislosti a prepojení.

Pamätám si moment, keď sa členovia tímu zúčastnili školenia kreativity a jedna kolegyňa sa so mnou začala s nadšením deliť o myšlienkovú mapu. Vravím si: „WAU, k tomu existuje teória?“ :-D

Áno, existuje. A ako to už býva, keď si človek uvedomí ďalšie väčšie súvislosti, ktoré z informácií podložených teóriou môže získať, začne konkrétny nástroj, pomôcku, používať ešte s väčším nadšením.

Moje nadšenie pre myšlienkové mapy sa znásobilo v momente, kedy som zistila, že sa dajú využiť aj v procese koučovania, priamo s klientom.

Myšlienková mapa je

prehľad, znázornenie myšlienok k určitej téme (oblasti), ktoré potrebujeme zmapovať, preskúmať, nájsť k nim súvislosti. Toto znázornenie je nelineárne a vychádza z hlavnej ústrednej témy, ktorú mapujeme.

Za autora myšlienkových máp

sa považuje Anthony Peter Buzan alebo skrátene len Tony Buzan. Vraj pri tvorbe koncepcie myšlienkových máp vychádzal z techník Leonarda da Vinciho, Alberta Einsteina a aj z techniky koncepčných máp, ktorú vytvoril David Ausubel a Joseph D. Novak ju rozvinul v praktickom používaní.

Ako tvorím a využívam myšlienkové mapy?

V tomto článku vám predstavím to, ako myšlienkové mapy vytváram ja. Zo základnej teórie vychádzajú určité pravidlá, aj na to, ako je treba presne robiť rozvetvenia alebo farebné zvýraznenia.

To, čo vám ale radím je: vyskúšajte si to, hrajte sa s tým a robte to tak, ako vám to funguje a ako s tým budete spokojní vy sami. Robte to prirodzene a voľne, modifikujte si to tak, aby ste sa v tom necítili zviazaní a vec vám bola k úžitku.

Sila myšlienkovej mapy

je v tom, že spája obe mozgové hemisféry, pravú aj ľavú. Pravá mozgová hemisféra je orientovaná viac na cítenie, intuíciu, kreativitu, tvorenie a ľavá mozgová hemisféra je analytická, racionálna a využíva fakty. Pravá mozgová hemisféra sa pri tvorbe myšlienkových máp zapája práve tým, že kreslíme prepojenia, využívame farby alebo iné tvorivé znázornenia. Ľavá mozgová hemisféra sa zapája tým, že premýšľame nad faktami a hľadáme k nim logické prepojenia.

Myšlienkové mapy fungujú práve preto, že su vizuálne. Vizuálne znázornenie si človek ľahšie zapamätá, čím sa mu zároveň jednoduchšie hľadájú ďalšie súvislosti a prepojenia.

Držať sa striktne nejakého návodu alebo odporúčania je práve doménou ľavej mozgovej hemisféry. Preto si myslím, že by si pri tvorbe myšlienkových máp mal každý dovoliť takú tvorivosť aká sa mu žiada a nezväzovať sa presným návodom na vzhľad. Dostaneme tak do procesu hľadania nápadov väčšiu uvoľnenosť, kreativitu, hravosť. Uvoľníme kŕč, ktorý môže vznikať, keď sa striktne niečoho držíme alebo sa len snažíme čisto vydolovať užitočné faktické myšlienky.

Sú len 3 základné pravidlá, ktorých sa pri tvorbe myšlienkových máp držím:

  • 1
    Zaznamenávať myšlienky nelineárnym spôsobom. To znamená rôzne po papieri bez nejakého presného logického usporiadania.
  • 2
    Začínať v centre myšlienkovej mapy so stručným popisom toho, čo si potrebujeme premyslieť. Ideálne ho dať väčší, výraznejší a v kruhu. Aby sme jasne vedeli, k akej téme sa vzťahujeme a ďalej ju rozvíjame.
  • 3
    Následne myšlienky týkajúce sa danej témy zapisujeme okolo myšlienkovej mapy tak, ako nám napadajú. Vytvárame akési prepojenia a ďalšie odnože vychádzajúce z hlavnej témy, ktoré následne ďalej rozvíjame, vytvárame a rozvádzame.

Ako som už vyššie písala, ja som myšlienkové mapy zvyknutá používať takmer na všetko. Napríklad, keď som pre vás tvorila eBook: Čaro abstraktnej maľby, vznikli mi dokonca dve myšlienkové mapy, ktoré som vo finále spojila.

Dve myšlienkové mapy vznikli najmä preto, že som pri prvej už nemala dosť miesta a mala som pocit, že nové myšlienky budú eBook rozvíjať trošku iným smerom a že by ma mohlo miasť písať nové myšlienky do pôvodnej myšlienkovej mapy. Keď som ale videla obe mapy vedľa seba, bolo mi jasné, že to prepojím a do eBooku zahrniem myšlienky z oboch máp.

Aj vďaka týmto myšlienkovým mapám bol eBook na svete za cca dva týždne. Bez nich by mi to určite trvalo o moc dlhšie a s najväčšou pravdepodobnosťou by to zahŕňalo aj nejaké trápenie a frustráciu.

Na obrázkoch vyššie môžete vidieť, že si zvyknem „odnože“ vychádzajúce priamo z hlavnej témy spojiť čiarou s hlavnou témou. Takto okolo hlavnej témy zaznamenám všetko, čo mi napadne, že sa jej týka alebo by s ňou mohlo súvisieť a bolo by užitočné sa na to prípadne pozrieť bližšie.

Keď mám zaznamenané tieto hlavné odnože, začnem voľne priraďovať ku každej odnoži (každému bodu) ďalšie. Buď formou ďalšieho rozvetvovania cez okienka alebo spisovaním bodov v odrážkach.

Keď mi napadne niečo, čo by sa podľa mňa hodilo k viacerým hlavným bodom, tak to prepojím (resp. naznačím prepojenie pomocou čiary). Tak viem, že tam je nejaká súvislosť. Aby som súvislosť nezabudla, tiež ju na papier zaznamenám (pozdĺž čiary naznačujúcej prepojenie alebo nejakým spôsobom, ktorému budem rozumieť).

Dôležité je, aby ste vašej myšlienkovej mape rozumeli vy sami. Je úplne jedno, či jej porozumie aj niekto ďalší a či by to zakresľoval iným spôsobom. Cieľom je rozprúdiť vašu myseľ, kreativitu a získavať čo možno najviac nápadov. Je to akýsi vlastný súkromný brainstorming.

Myšlienkovú mapu môžete pripraviť aj v tímovej spolupráci, pri tímovom brainstormingu a pod. Jej čaro však je v tom, že si na množstvo nápadov môžete prísť aj sami, keď týmto spôsobom rozprúdite svoje premýšľanie.

Ja do myšlienkovej mapy zvyknem zapisovať úplne všetko. Nielen nejaké nové nápady. Zapisujem do nej aj to, z čoho vychádzam. Zapisujem do nej aj všetky zdroje a možnosti, ktoré mám a ako môžem daný nápad uchopiť.

Napríklad, keď som realizovala nejaký väčší projekt, ktorý sa netýkal len mňa alebo môjho tímu, zapisovala som aj to, koho sa to všetko týka, akú spoluprácu môžem získať, od ktorého oddelenia alebo kolegu. Zapisovala som, kde nájdem informácie k nejakej kľúčovej oblasti. Zapisovala som, aký máme rozpočet. Ak som z hlavy vedela, koľko čo bude približne stáť, tak som si tam rýchlym spôsobom zaznamenala aj tieto sumy.

Ďalej som zapisovala, aké vidím ďalšie možnosti, čo sme zvažovali už v minulosti a nezrealizovali, čo sme zrealizovali a bolo úspešné, z čoho sme sa poučili. Proste všetko, čo mi k danej téme napadlo, že by mohlo mať aspoň nejakú okrajovú súvislosť.

A takto píšete, zaznamenávate, až kým zo seba vydáte všetko. Kým neprichádza žiadny ďalší nápad, myšlienka, informácia.

A potom prichádza ďalšia fáza. Prepojenia a súvislosti. Veľakrát už prepojenia a súvislosti môžu prichádzať pri písaní a zaznamenávaní nápadov a myšlienok. To je úplne super. Treba ich len zaznačiť, prípadne prepojiť farbami, ak vám farebné zvýraznenia pomáhajú a prepojiť krátkymi stručnými vysvetleniami (aby ste si pamätali, aké prepojenie ste mali presne na mysli).

Môžeme si prípadne vziať ďalší papier a prepojenia a súvislosti zaznamenávať bokom, prípadne ich detailnejšie popisovať. Dôležité je len to, aby to celé dávalo zmysel tomu, kto myšlienkovú mapu tvorí.

Do myšlienkovej mapy si môžeme prípadne vložiť aj obrázky, či už nakresliť, nalepiť alebo priložiť akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý nám pomôže si myšlienky a nápady viac vizualizovať.

A je to! Na konci zrejme budeme mať plne zapísaný papier, výkres, flipchart, či čokoľvek, čo si vezmeme za podklad.

Čo s myšlienkovou mapou na úplný záver? Vezmeme ju ako podklad a začneme realizovať konkrétne body, úlohy a vytvárať prepojenia a projekt presne tak, ako máme zaznamenané v mape. 🙂

Myšlienkové mapy online?

Myšlienkové mapy máme dnes už možnosť vytvárať aj elektronicky a jednoducho online. Viem si predstaviť tvorbu aj v klasických programoch ako Word alebo PowerPoint (to však určite vyžaduje čas, trpezlivosť a určite veľmi silnú motiváciu mať danú tému graficky spracovanú).

Príklad myšlienkovej mapy k článku, ktorý práve čítate, som v rýchlosti vytvorila na webe ayoa.com. Hľadala som online webovú verziu iMindMap, ktorú mal vytvoriť práve Tony Buzan. Tá už ale nebola podporovaná a namiesto nej my vyskočila práve ponuka ayoa (tak som ju skúsila).

Vytvárať myšlienkové mapy online má niekoľko výhod a z môjho pohľadu viac nevýhod. Závisí však, na aký účel potrebujete myšlienkovú mapu použiť a či ju ako výstup chcete neskôr niekde prezentovať.

Výhody:

Dostanete pekne čitateľný graficky spracovaný obrázok. Môžete ho použiť napríklad do prezentácie alebo ako ja v tomto prípade do článku. Výstup si môžete generovať buď vo formáte pdf alebo obrázku – jpg, či png. Keď budete mať čas a chuť, môžete sa s myšlienkovou mapou graficky vyhrať ďaleko viac ako som to urobila ja.
To, čo považujem za veľmi veľkú výhodu je, že môžete okienka a texty voľne presúvať, meniť, mazať, meniť prepojenia a pod. Na papieri to ide náročnejšie – pokiaľ nepoužívate ceruzku alebo pero, ktoré sa dá mazať, prípadne samolepiace papieriky post-it, ktoré si jednoducho presuniete na nové miesto.
Mapa tvorená online nie je obmedzená veľkosťou papiera a začiatkom písania alebo kreslenia mapy (na druhej strane potom dostanete taký náročne čitateľný výstup, ako je na mojom obrázku).

Nevýhody:

Kým si človek zvykne na fungovanie programu, je s tým náročnejšia manipulácia (kam kliknúť, ako nastaviť okienka, prepojenia, farby a pod.).
Náročnejšie sa mení vizuálna stránka písma (veľkosť a pod.). Pri každom texte musíte veľkosť nastaviť a prípadne si voliť, ktorý text chcete mať zvýraznený a pod.
Z predchádzajúcich bodov náročnejšej manipulácie plynie veľká nevýhoda a to zbrzdený prúd myšlienok. Pri písaní myšlienok na papier píšete jednu za druhou a príliš nad tým nepremýšľate, a to je cieľ. Pri nastavovaní grafiky mi niekoľkokrát uletela myšlienka a musela som ju opätovne „hľadať“.
Pri spracovaní na papier dochádza k spojeniu s rukou (telom), a tak sa do procesu premýšľania prizýva náš širší rozmer, čo pri grafickom spracovaní cez program môže chýbať.
Papier vidíme celý pred sebou a tak máme komplexnejší prehľad o tom, čo sme už zaznamenali a aké prepojenia máme medzi jednotlivými myšlienkami. V programe musíme posúvať obrazovku, prípadne ju približovať a odďaľovať.

Na čo všetko môžete myšlienkovú mapu využiť?

Projekty

Na akýkoľvek pracovný alebo súkromný projekt, ktorý potrebujete detailne premyslieť.

Ciele a vízie

Premýšľate nad nejakými dlhodobejšími cieľmi alebo víziami a chcete ich viac zacieliť, zhmotniť a premyslieť, čo všetko k ich naplneniu budete potrebovať, prípadne, aké cesty k nim vedú.

Obsahy prác a vytváranie štruktúry

Potrebujete vytvoriť obsah nejakej práce, knihy, prípadne štruktúru článku alebo nejakého projektu.

Usporiadanie myšlienok

Máte množstvo myšlienok, ktoré potrebujete usporiadať, zaznamenať a dať ich do súvislosti.

Získavanie nových nápadov

Hľadáte nové nápady v akejkoľvek oblasti.

Vytváranie myšlienkových máp je určite kreatívny proces, tak si ho užívajte. S čím väčšou ľahkosťou sa do toho pustíte, tým lepšie.

Ak sa vám proces vytvárania myšlienkových máp zdá z nejakého dôvodu príliš komplikovaný, rada vás mapovaním vašich myšlienok a nápadov prevediem na koučingu.

Majte veľa skvelých nápadov a inšpirácie.

Rina

Katarína Ožvoldová
Sprevádzam ľudí na ceste k ich vlastným odpovediam, dôvere k svojim pocitom, objaveniu nečakaných schopností, sily a rozhodnutiam, ktoré budú s nimi v súlade. Som koučka, mám skúsenosti s vedením ľudí a prešla som vlastnou životnou zmenou. Prečítajte si môj príbeh>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.