Záleží na tom, AKO prídeme do cieľa

V minulosti som zažila obdobie, kedy ma len pomyslenie na prácu vyčerpávalo. Nastal úbytok energie a ja som sa cítila nesmierne unavená. Stálo ma to množstvo síl a prekonávania. Neskôr som si uvedomila, že sa mi podobný vzorec opakuje aj pri športe a začalo mi dochádzať, čo sa vlastne deje.

Ako súvisí šport s prácou?

Šport ma už od detstva učil dosahovať méty, podávať výkon. Najviditeľnejšie to bolo v cyklistike, ku ktorej ma viedol otec. Voľné chvíle sme trávili na bicykli.

Keď som bola mladšia, skúmala som, kde sú moje limity, čo ešte zvládnem a mala som dobrý pocit z každého niekoľko kilometrového kopca, na ktorý som vyliezla, z každej divokej jazdy lesom alebo prekonávania rýchlosti, časových limitov či vzdialeností na rovine.

A tak to šlo nakoniec s každým športom. Mala som pocit, že musím zo seba vydať maximum a udržiavať krok s tými najlepšími. Radosť sa zmenila na súťaživosť a nakoniec už šlo len o výsledok.

Keď som začala pracovať, prejavovala sa u mňa rovnaká vytrvalosť a ťah na cieľ ako v športe. Mala som rada výzvy, prekonávanie prekážok, pocit úspechu zo zvládnutej práce a uznanie. Na šport už tak nezostával čas, ale svoje vytrvalostné nastavenie som preniesla na prácu.

V pracovnej oblasti som šla roky na plné obrátky. Vždy bolo čo prekonávať, kam sa posúvať, čo vylepšovať, dosahovať ďalšie méty. Na začiatku radosť, nové zážitky, neskôr už len sústredenie na výsledok a posun po kariérnom rebríčku.

Ten moment vyčerpania a  straty zmyslu z toho, čo robím, musel nevyhnutne prísť. Potrebovala som pre seba nájsť nové vnímanie toho, čo pre mňa znamená úspech. Viac o tom píšem v článku: POTREBUJEME REDEFINOVAŤ ÚSPECH. Ako by ste ho definovali vy?

Ako inak?

„Musím nájsť spôsob, ako to pôjde inak.“ Vravela som si v súvislosti s prácou už pred rokmi a v súčasnosti sa mi táto myšlienka vracia v súvislosti so športom.

Pred pár dňami som po dlhej dobe pocítila potrebu aktívne sa hýbať. Obula som korčule a vyšla na hrádzu. Objavil sa môj starý program na výkon. Kam až zájdem, ako rýchlo, aby sa telo prekrvilo, zapojili svaly a ideálne spálili tuky. Opäť sa zapol program vytrvalosti.

Keď prišiel moment dýchavičnosti, bolesti, prekonávania, uvedomila som si to, čo sa už roky snažím všímať si v pracovnej oblasti.

Ako vlastne chceš prísť do cieľa? Baví ťa to vôbec?

Najťažšie bolo dovoliť si zastaviť, dovoliť si zastaviť pohyb a necítiť pri tom zlyhanie. Keď som zastavila, začala som vnímať, ako ma to bude baviť viac.

Začala som sa pomaly voziť zo strany na stranu, skúmať stabilitu nôh, začala som sa na korčuliach vlniť, prekladať, skúšať otočky a na čo si po tak dlhej dobe trúfnem. V jednom momente som sa prichytila, ako korčuľujem a tancujem zároveň.

Možno som vyzerala smiešne, možno som nedošla tak ďaleko, ako by som mohla, keby som sa sústredila len na klasický pohyb vpred, ale rozhodne som si to užila, bavila som sa.

Pri tom, ako som sa takto zabávala na korčuliach, som si spomenula na jedno cvičenie, ktoré nám umožňuje vnímať rôzne spôsoby, ako smerujeme k cieľu a ja som si uvedomila, že si konečne začínam dovoľovať väčšiu voľnosť a ľahkosť v tom, ako veci robím.

3 spôsoby, ako sa dostať do cieľa

Vždy máme rôzne možnosti, ako môžeme svoj život prežiť, ako môžeme smerovať za tým, čo nás láka. Niekedy však potrebujeme tieto možnosti preskúmať, odhaliť naše zažité vzorce a uvedomiť si, čo je pre nás momentálne najlepšie a najdôležitejšie.

Katarína