Ako motivovať ľudí, ako zvýšiť ich angažovanosť? Jedna z otázok, na ktorú chcú firmy, lídri, aj HR manažéri vedieť odpoveď.
Na to, aby mohla byť zodpovedaná, potrebujeme vedieť, čo poháňa ľudské správanie v práci. Prečo ľudia robia to, čo robia.
Veľkú časť svojho pracovného života, cca 9 rokov, som pracovala pre nadnárodnú spoločnosť v oblasti priameho predaja. Spoločnosť, ktorá má tisícky predajcov, ktorí predávajú jej produkty, ale žiadny nie je zamestnancom.
To, ako motivovať týchto ľudí k práci bola jedna z najdôležitejších otázok.
V čase, keď som pre spoločnosť pracovala, mala cca 25 000 nezávislých predajcov a ja som mala na starosti motiváciu, motivačné programy a neskôr vzdelávanie a zavádzanie koučingu v rámci podpory týchto predajcov.
Prevažná časť našej práce bola zameraná na vonkajšiu motiváciu. Teda motiváciu všetkými možnými externými spôsobmi: verejné ocenenie ľudí na pódiu konferencií, hmotné a vecné darčeky, luxusné zájazdy a autá.
Fungovalo to a stále to funguje. Do miery, do akej majú samotní predajcovia svoju vnútornú motiváciu túto prácu robiť. To, čo som si všimla za roky práce v tejto oblasti, a to, na čom sme stavali aj školenia a kvôli čomu neskôr vznikla podpora cez koučovanie a prijímanie interných koučov bolo, že tí najúspešnejší predajcovia majú veľmi silnú vnútornú motiváciu.
Tí najúspešnejší vedia, PREČO to celé robia a ich prečo nimi rezonuje. Tí najúspešnejší sa veľmi silno stotožňujú aj s PREČO celej spoločnosti. Ich hodnoty sú v súlade s hodnotami spoločnosti.
Hoci všetci žijeme podľa nejakých hodnôt, len 10% z nás vie, podľa akých. Tí najúspešnejší predajcovia vedeli.
Ich vlastné PREČO bolo to, čo ich poháňalo v práci a vo výsledkoch. Vonkajšie ocenenia boli len bonusom. To hlavné bola napr. sloboda, finančná nezávislosť, možnosť skĺbiť prácu s rodinou alebo prestíž a pod. To bolo to, čo sa dotýkalo ich hnacieho motora.
Ľudí nie je potrebné motivovať. Ľudia už v skutočnosti motivovaní sú. Našou úlohou je zistiť čím a ako rozpútať už existujúcu motiváciu ľudí.
Keď k nám prídu ľudia s témou motivácie. Či už ju chcú nájsť, prípane sa im nedarí konať nejakým spôsobom, pracujeme s modelom, ktorý sa nazýva logické úrovne.
O čo sa väčšinou snažíme, keď chceme, aby boli zamestnanci motivovaní? Chceme nejakým spôsobom ovplyvniť ich konanie a správanie želaným smerom. Najčastejšie to robíme na prvej úrovni. Prostredie a okolnosti. Vonkajšie motivačné faktory. Benefity, pracovné prostredie, pomôcky a pod. Množstvo firiem v súčasnosti obracia pozornosť k wellbeingu cez úpravu kancelárií a spríjemnenie pracovného prostredia.
V skutočnosti je prostredie pod úrovňou konania. Má to len krátkodobý efekt. Ak chceme zmeniť konanie / správanie, potrebujeme to robiť z vyšších úrovní. Keď na nich nastane uvedomenie / zmena, nastane aj zmena v konaní.
Takže, ak sa napr. zameriavame na rozvíjanie schopností a zručností zamestnancov, dokážeme viac prispieť k želanému správaniu.
Skutočnej vnútornej motivácie sa však dotýkame až na najvyšších troch úrovniach. Ak sa dotkneme hodnôt zamestnanca, dotkneme sa toho, čo je pre neho dôležité, kvôli čomu chce danú prácu vykonávať a kvôli čomu sa chce zlepšovať a dosahovať výkon. Kvôli čomu mu na práci záleží.
Ak pôjdeme ešte vyššie, k úrovni identity alebo zmyslu, pre seba, pre druhých, pre spoločnosť alebo svet, dotkneme sa toho najhlbšieho hnacieho motoru. Tam je odpoveď na otázku PREČO?
Otázka neznie len: Aké sú hodnoty zamestnanca? Aký zmysel vidí vo svojej práci?
Potrebujete začať u firmy a potrebujete rozpoznať vaše firemné hodnoty. Pomenovať ich, porozumieť im, premýšľať o nich a hlavne ich žiť.
Otázky, ktoré potrebujete mať v prvom rade zodpovedané sú:
Až keď budete mať jasno na firemnej úrovni a bude s tým stotožnené vedenie, môžete sa dotýkať motivácie zamestnancov.
Príklad: V spoločnosti, o ktorej som hovorila v úvode článku, boli zakladateľkou zadefinované základné hodnoty, ktoré vyznávala a ktoré pretavovala do rozhodnutí. Viera, rodina, kariéra.
Viera, ktorá hovorila o tom, že môžeme dokázať všetko, na čo sa zameriame a vložíme do toho úsilie, len tomu potrebujeme veriť. Odkazovalo to k veľkým možnostiam pre všetky ženy podnikajúce v spoločnosti.
Rodina, ktorá bola vždy pred kariérou. To, čo sa deje doma je dôležitejšie ako práca. Ženy, ktoré pracovali pre spoločnosť to robili preto, aby boli slobodné a mohli sa postarať aj o rodinu. Nemusieť si vyberať.
Kariéra bola na 3. mieste. Nie vyššie, ale ani nižšie. Pretože zameranie na prácu, náš posun, nám pomáha budovať seba, podporovať svoje rodiny, a následne plniť aj naše sny.
Tieto hodnoty šli od zakladateľky, cez knihy, ktoré napísala a v spoločnosti sme to neustále pretavovali do školení. Najsilnejší lídri inšpirovali svojim príkladom.
Neznamená to, že to tak musia mať všetci ľudia na svete. Ale tí, ktorí pre spoločnosť pracovali a patrili k najúspešnejším tieto hodnoty vyznávali a skutočne sa to prejavovalo v ich činoch, práci a číslach. Zároveň podporovali druhých ľudí vo svojom tíme, aby takto fungovali.
Ak hodnoty, s ktorými sa zamestnanci stotožňujú, nie sú žité, tak sa skôr či neskôr začnú cítiť podvedení. Ich motivácia bude klesať. Nebodaj, ak musia ísť voči svojim vlastným hodnotám.
Vnímajte, pozorujte a čítajte medzi riadkami. Prehlbujte svoju schopnosť aktívneho počúvania. Nezameriavajte sa len na to, čo ľudia hovoria. Vnímajte:
Ak máme ľudí na nesprávnom mieste, neznamená to, že nie sú motivovaní. Znamená to, že nerobia prácu, v ktorej môžu využiť celý svoj potenciál.
My potrebujeme poznať svojich ľudí a vidieť, ktoré úlohy odvedú na maximum a s ktorými sa trápia. Množstvo manažérov sa sťažuje, že nemá čas na svoju prácu, že sa neustále musia venovať svojim ľuďom. Lenže aj toto je úloha manažéra. Ak raz prijmeme úlohu viesť ľudí, veľkú časť našej pracovnej náplne tvorí starostlivosť o týchto ľudí a poznanie ich.
Keď poznáme svojich ľudí, dokážeme s nimi správne komunikovať. A dokážeme ich správne priradiť na projekty práve podľa toho, čo ich motivuje.
Príklad: Keď som viedla tím v spoločnosti, ktorú som spomínala, pamätám si, ako som prijala novú kolegyňu na komunikáciu. Potrebovala som niekoho kreatívneho, niekoho, kto prinesie nové nápady a s radosťou ich zrealizuje. Bola presne taká.
Jej práca však zahŕňala aj prácu s excelom, sledovať náklady a rozpočet na komunikačné aktivity. Keď som jej vysvetľovala, čo je potrebné robiť, nerozumela základným veciam.
Vo mne to vrelo. Na základe svojho hnevu som si uvedomila, že takto to fungovať nebude. Nebudem trápiť seba, ani ju. Prerozdelila som úlohy v tíme. Dostala viac tvorivej práce a kolegyňa, ktorá milovala pracovať s tabuľkami, prevzala prácu s excelom.
Dosiahli sme vyššiu efektivitu a aj spoluprácu, pretože sa ľudia vzájomne potrebovali. Aby dokázala druhá kolegyňa spravovať dáta a tabuľky k agende, ktorá patrila tej prvej, museli komunikovať.
Vzrástol aj ich zápal pre prácu. Každá totiž robila to, čo ju bavilo a kde bola jej hodnota. Jedna sa mohla venovať kreatíve a druhá číslam a dozerať na to, že je všetko správne.
Len preto, že niekto môže vykonávať danú prácu neznamená, že ju bude vykonávať. Životopis vám ukazuje len to, čo sú ľudia schopní urobiť, nie to, čo budú robiť. Pri výbere ľudí je dobré sa pýtať, čo táto práca potrebuje a kto na ňu bude správna voľba. Ľudia totiž podporia to, čo sami pomáhajú vytvárať. A to sa udeje len vtedy, ak veria tomu, čo vytvárajú, ak je to pre nich niečím dôležité.
Ak chcete mať motivovaných zamestnancov, potrebujete vedieť, čo ich poháňa.
Nemusíte sa pýtať rovno a priamo na hodnoty. Ak ich nemajú sformulované a ujasnené, tak sa možno nedozviete, ako to naozaj majú.
Aj v tomto prípade začnite aktívnym počúvaním. Od prvej minúty stretnutia s potenciálnym zamestnancom. Vnímajte, čo hovorí, aj medzi riadkami. Vnímajte reč tela, jeho náladu a gestá. Kde mu energia rastie a kde klesá. Pri akých veciach a témach ožíva.
Sú to témy a veci, ktoré môžu pre vás byť prínosom? Hovorí o práci, na ktorú ho chcete prijať so známkami radosti a života? Ako reaguje na detaily, ktoré mu o spoločnosti hovoríte?
Pýtajte sa otvorené otázky, ktoré vám napovedia, aké hodnoty človek vyznáva:
Príklad: Pamätám si na svoju najväčšiu lekciu pri výbere nových ľudí do tímu. Potrebovala som nového analytika, človeka, ktorý by rozumel číslam.
S HR sme vo finálnom výbere dlho uvažovali, kto bude správna voľba. Vzájomne sme sa oklamali, keď sme na kandidáta pozerali len cez optiku pozície, dát a analytických zručností.
Prijali sme muža, ktorý bol uzavretý do seba, s focusom na čísla a dáta. Bol to omyl. Po čase sme zistili, že ostatné kolegyne s ním nedokážu vychádzať. Nezapadol do kolektívu a ja som sa na nich chvíľu hnevala, bola tvrdohlavá a snažila som sa presadiť tímovú spoluprácu.
Zatriaslo to vzťahmi a dôverou v našom tíme. Nakoniec som pochopila, že ho musím prepustiť. Bol to jeden z najhorších zážitkov v mojom pracovnom živote.
Na nové kolo pohovoru prišla mladá žena, ktorá podľa stereotypného zmýšľania nevyzerala ako niekto, kto rozumie číslam. Najlepšie ju opíšem pojmami fitneska a párty žena. Na základe výsledkov praktických úloh som jej dala šancu. Bola to skvelá voľba, v spoločnosti stále pracuje, aj roky po mojom odchode a svoju prácu si robí skvele.
Ten fit sa neudial len preto, že je dobrá v exceli a číslach. Je ľudská, priateľská, okamžite sa zapojila do ďalších aktivít nad rámec svojej práce, budovala tímového ducha a jej hodnoty ladili s hodnotami firmy a nášho tímu.
Možností ako investovať do ľudí je veľa. Zameriam na tú, ktorá sa týka koučingu.
Ak chcú ľudia rozpútať svoju motiváciu k práci, ku konaniu, ako kouči s nimi pracujeme práve na úrovni hodnôt, na úrovni toho, čo ich v skutočnosti poháňa a ako to môžu následne pretaviť do konania.
International Coach Federation v spolupráci s Human Capital Institute realizovali štúdiu, v ktorej chceli zistiť, ako vplýva koučing na zvýšenie angažovanosti zamestnancov.
Dáta ukazujú, že:
Ako môžete vidieť na dátach, vysoko profitujúce spoločnosti sú tie, ktoré do svojich ľudí investujú a investujú do ich koučingu.
Príklad: Minulý rok som pracovala so zamestnancom jednej firmy, ktorého dlho považovali za stabilného člena a niekoho, kto je neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti. Niekde sa to zmenilo. HR mi zaslala 360 stupňovú spätnú väzbu, v ktorej nebolo na zamestnanca najlepšie hodnotenie.
Ľudia sa sťažovali na jeho komunikáciu, podráždenosť, neochotu. Keď som s ním začala pracovať, tak sa ukázala aj klesajúca motivácia a to, že zamestnanec zvažoval odchod.
Ako koučka som mu vytvorila priestor, v ktorom mohol uvažovať o tom, čo sa deje, čoho v ňom a jeho hodnotách sa to dotýka a čo potrebuje k tomu, aby mohol svoje správanie zmeniť a zároveň mohol ostať v spoločnosti.
Nestalo sa to lusknutím prstov, ale za približne 6 mesiacov sa jeho správanie zmenilo. Od HR som dostala veľmi dobrú spätnú väzbu, zamestnanec v spoločnosti pracuje doteraz, aj cca 1 rok po našom koučingu a majiteľ spoločnosti ma odporučil ďalším firmám.
Investovať do koučingu ľudí je lacnejšie ako investovať do hľadania a zaúčania nových ľudí.
Na tému hodnôt a o ich úlohe v motivácii ľudí sme sa rozprávali aj s Peťom Chodelkom v Podnicast (podcaste o podnikaní).
Rozprávali sme sa o tom:
✓ Čo najviac motivuje ľudí.
✓ Ako nastaviť a odlíšiť hodnoty firmy a hodnoty majiteľa.
✓ Ako implementovať interný marketing.
✓ Ako využiť model logických úrovní v motivácii.
Na záver:
Stiahnite si zdarma pracovné listy: AKÉ JE VAŠE PREČO V PRÁCI ALEBO V PODNIKANÍ?
O tom, ako môžete pristúpiť k vlastnej motivácii, píšem aj v článku: (NE)MOTIVUJTE SA, zistite, čím už motivovaní ste.
Súvisí s tým aj článok: AKO SPOZNAŤ SVOJE ZÁKLADNÉ HODNOTY A ROZHODOVAŤ SA PODĽA NICH?
Katarína