PREČO A AKO DÁVAŤ POZITÍVNU SPÄTNÚ VÄZBU

Keď som na firemnom workshope otvorila tému dávania pozitívnej spätnej väzby, jeden z manažérov to komentoval slovami: „Teraz budeme všetci namyslení.“ Potom sa rozprúdila diskusia o tom, ako chvála zamestnancov prispieva k znižovaniu morálky a pod.  Je to skutočne tak?

Prečo dávať pozitívnu spätnú väzbu?

Roky som pracovala v spoločnosti, ktorej kultúra bola založená na pozitívnej motivácii a vzájomnom ocenení sa. V skutočnosti pozitívna spätná väzba posilňovala chuť pracovať, vzťahy a schopnosť tímovej spolupráce.

Herzbergerova teória motivácie

Herzbergerova teória motivácie, ktorá bola na základe prieskumu motivácie v rôznych podnikoch sformulovaná ešte niekedy v 50. rokoch 20. storočia, poukazuje na to, že uznanie je, hneď za dosahovaním výsledkov, druhým faktorom, ktorý najviac zvyšuje motiváciu zamestnancov. A zároveň je jedným z faktorov, ktoré výrazne znižujú nespokojnosť zamestnancov.

Jediný háčik je v tom, že uznanie je potrebné opakovať. Hrúbka čiar na obrázku, ktorý znázorňuje Herzbergerovú teóriu označuje to, ako dlho daný vplyv na motiváciu vydrží. Čím hrubšia čiara, tým dlhšie trvajúci efekt.

Uznanie nemá dlhotrvajúci efekt. Ľudia proste zabudnú, zvlášť, ak do toho prídu aj situácie, že sa im niečo nepodarí a pod. Preto je potrebné pozitívnu spätnú väzbu dávať priebežne.

Chcem sa vďaka tebe cítiť dôležito

Naše myslenie je až na 95% emocionálne. (Kahneman, 2019) Keď v ľuďoch podporujeme pozitívne emócie a pozitívny pocit z vykonanej práce, má to celkový dopad na pocit, ktorý zo svojej práce majú, na ich motiváciu a angažovanosť, lojalitu a zároveň to do značnej miery ovplyvňuje vzťah, ktorý majú k vám, ako svojmu kolegovi alebo lídrovi.

Vzťah, aký s ľuďmi budujete, má zároveň vplyv na to, do akej miery od vás budú prijímať rozvojovú spätnú väzbu. Ak neviete pochváliť, tak radšej ani nekritizujte. Každý z nás totiž túži cítiť pocit uznania a každý z nás sa chce cítiť dôležito. Keď s niekým komunikujete alebo mu chcete dať spätnú väzbu, predstavte si na ňom neviditeľný nápis: CHCEM SA VĎAKA TEBE CÍTIŤ DÔLEŽITO.

Kedy a ako dávať pozitívnu spätnú väzbu?

Príležitosti na to dávať pozitívnu spätnú väzbu je rovnako veľa ako príležitosti na dávanie rozvojovej spätnej väzby. Len sa ich potrebujeme naučiť rozoznávať a dať pozitívnej spätnej väzbe rovnakú váhu ako tej rozvojovej. Pozitívna spätná väzba nás totiž tiež posúva výrazne vpred a rozvíja náš potenciál. Ak vieme, že sme v niečom dobrí, robíme to s väčšou radosťou a častejšie. Preto pozitívna spätná väzba pomáha udržiavať želané správanie.

Pozitívnu spätnú väzbu dávajte napríklad:

• VŽDY, keď sa niekomu niečo podarí,
• pri špeciálnych a výnimočných úspechoch,
• keď niekto urobí niečo naviac,
• keď vám niekto pomôže.

Pozitívnu spätnú väzbu dávajte individuálne aj v rámci tímu či skupiny

45% ľudí preferuje dostávať pozitívnu spätnú väzbu osobne a približne 28% ľudí preferuje dostať pozitívnu spätnú väzbu na porade pred ostatnými kolegami. (Sinek, 2024)

Individuálnou pozitívnou spätnou väzbou podanou medzi štyrmi očami určite nič nepokazíte. Zároveň sa na ňu nemusíte zvlášť pripravovať tak, ako na rozvojovú spätnú väzbu. Môžete ju vysloviť kedykoľvek a kdekoľvek. Dôležité je, aby bola úprimná a konkrétna.

Pozitívnu spätnú väzbu je vhodné dávať aj v rámci skupiny. Keď je človek ocenený v skupine, zvyčajne to má ešte väčšiu silu a vedie k väčšiemu povzbudeniu. Zároveň tým udávate štandard aj v skupine alebo tíme. Ukazujete tým, aké výsledky a pracovné nasadenie sa očakáva. Ukazujete celému tímu príklad.

Okrem individuálnej a tímovej spätnej väzby, môžete raz za čas napísať napríklad aj kartičku s poďakovaním.

V jednej zo spoločností, kde som pracovala sme mali takzvané ďakovacie kartičky, ktoré mal prístupné každý zamestnanec. Keď sa niekomu niečo páčilo na práci druhej osoby alebo jej chcel za niečo extra poďakovať (napr. za podporu v nejakom projekte, za extra prácu a pod.), tak mohol napísať kartičku a nechať jej ju na pracovnom stole. Boli to vždy veľmi pekné momenty, ktoré boli nečakané a vytvárali pozitívnu a radostnú atmosféru. O to viac, ak taká kartička príde od manažéra, či lídra tímu.

Čo by mala pozitívna spätná väzba obsahovať?

Aj pri pozitívnej spätnej väzbe buďte čo najviac konkrétni. Pomenujte:

• konkrétne čin alebo výsledky, ktoré chcete oceniť,
• aký dojem to na vás zanechalo,
• aký širší dopad alebo výsledok to malo (na prácu, kolegov, spoločnosť).

Napríklad: Keď si dnes na porade nepresadzovala iba svoj názor, ale pozrela si sa na vec aj z opačnej stránky, dala si tak priestor vzniknúť plodnej diskusii a novým prínosným nápadom. Mám vďaka tomu pocit, že si príkladom našich hodnôt. Keď v tom budeš pokračovať, verím, že s tvojím tímom prinesiete riešenia na aktuálne výzvy a prispeje to k dosiahnutiu požadovaných výsledkov.

Takáto spätná väzba celkom poteší. Čo poviete?

Ak potrebujete dať rozvojovú spätnú väzbu, mohol by vás zaujímať článok: Ako dávať rozvojovú spätnú väzbu koučovacím spôsobom pomocou modelu GROW.

Katarína

Zdroje:

KAHNEMAN, D. Myslenie rýchle a pomalé. Bratislava: AKTUELL vydavateľstvo, s. r. o., 2019. ISBN 978-80-8172-056-7.

SINEK, S. The Best Way to Give Effective Praise at Work, According to Simon. 2024. Dostupné na: https://simonsinek.com/stories/the-best-way-to-give-effective-praise-at-work-according-to-simon/