
Máte vo svojom okolí človeka, ktorý sa cíti vyčerpaný? Zvažuje aj odchod z práce kvôli vyčerpaniu? Alebo už odišiel? Týka sa to aj vás?
Aj na koučing prichádzajú ľudia, ktorí sú vyčerpaní z práce, unavení a často s pocitom, že problém je v nich. V koučingu sa naučia lepšie sa regulovať, vrátia sa im sily aj nadhľad. A práve vtedy mnohí zistia, že už nechcú v práci zostať.
Nedávno som opäť koučovala s klientom, ktorý prišiel na koučing vyčerpaný. Jeho firma prechádzala zmenou vedenia, práce pribúdalo. Ako manažér potreboval zvládnuť tlak a lepšie delegovať. V koučovaní hľadal spôsoby, ako zvládať stres a upraviť svoje fungovanie tak, aby mal priestor aj na seba a svoju rodinu.
Nastavil si nový systém fungovania, začal lepšie zvládať tlak. Na ďalšom stretnutí pomenoval, že už je témou niečo iné ako lepšie zvládať nápor stresu. Opýtala som sa, čo je teda témou. „Či chcem vo firme ostať.“ V rozhovore pomenoval nesúlad v hodnotách a chýbajúci priestor na sebarealizáciu. Z individuálneho problému ako to zvládnuť sa stal problém na úrovni systému.
Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia brali baníci do baní kanáriky. Dôvodom boli jedovaté plyny bez zápachu, ktoré sa mohli v bani uvoľňovať.
Kanárik dýcha rýchlejšie a má rýchlejší metabolizmus, preto na jedovatý plyn zareagoval skôr ako človek. Keď prestal spievať, baníci vedeli, že sa treba z bane evakuovať.
Nešlo o kanárika a to, že prestal spievať. Šlo o prostredie, ktoré o schopnosť spievať obralo

Už cca viac ako 30 rokmi, Maslach a Leiter uskutočnili štúdiu, v ktorej zistili, že vyhorenie človeka vypovedá viac o podmienkach jeho práce ako o ňom samotnom (Maslach & Leiter, 1997) a identifikovali hlavné prejavy (Maslach & Jackson, 1981):

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tiež definuje vyhorenie ako syndróm, ktorý vzniká v dôsledku chronického stresu na pracovisku, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť. Zároveň zdôrazňuje, že vyhorenie sa týka výlučne pracovného kontextu a nie je klasifikované ako medicínsky stav (WHO, 2019). To znamená, že keď sa na určitý čas vzdialime od práce alebo ju nemusíme riešiť, polepší sa nám. Je spojené s pracovným kontextom.
Maslach a Leiter identifikovali šesť oblastí pracovného života, v ktorých môže vzniknúť nesúlad medzi človekom a jeho prácou a ktoré môžu viesť k vyčerpaniu. (Leiter & Maslach, 2003; Maslach & Leiter, 2022)

Ľudia znesú niektoré nesúlady, ak sú v poriadku tie oblasti, na ktorých im najviac záleží. Klient, ktorého som spomínala v úvode, pociťoval nesúlad v 3 zo 6 oblastí – v neúmernej pracovnej záťaži, v nedostatočnej kontrole prejavujúcej sa v strate priestoru na sebarealizáciu a hodnotách. Nesúlad bol teda vo viacerých oblastiach, na ktorých mu záležalo, preto zvažoval odchod z práce.
Maslach upozorňuje ešte na jeden vzorec: organizácie vedia úlohy pridávať, ale nevedia ich uberať (Maslach & Leiter, 2022). Pre talentovaných ľudí je to obzvlášť zradné, pretože dostávajú ďalšie úlohy práve preto, že tie predchádzajúce zvládli dobre.
Skôr než odídete z práce, zistite, čo presne vás vyčerpáva.
Nie vždy musí byť riešením odchod. Ak ste ochotní pomenovať problémy a hľadať riešenia, je možné, že sa podarí prostredie meniť. Ak nie, je dobré vedieť, čomu sa potrebujete v budúcnosti vyhnúť.
Keď vymeníte kanárika, vzduch v bani zostane rovnaký.
Keď odchádza talent, často zaznie: „Nech ide, aspoň príde niekto, kto lepšie zapadne / bude viac angažovaný / kto zvládne viac.“ Ak sa však nič nezmení, nový človek príde do rovnakého prostredia. Z dlhodobého hľadiska vás to stojí zdroje aj výsledky. A kanáriky budú odchádzať. To je informácia o systéme.
Dbajte na to, aby ste zmapovali, kde vzniká nesúlad v pracovnom prostredí a podľa toho pristúpte k riešeniam. Príspevky na relax (joga, masáže) či ovocie v kuchynke sú väčšinou nesprávne uchopené benefity na podporu wellbeingu. Ak chcete wellbeing skutočne riešiť, zistite, čo ľudia naozaj potrebujú. Pýtajte sa:
Keď sa talent vyčerpá, pýtajme sa aj na systém.

Zdroje:
Leiter, M. P., & Maslach, C. (2003). Areas of worklife: A structured approach to organizational predictors of job burnout. In P. L. Perrewé & D. C. Ganster (Eds.), Emotional and physiological processes and positive intervention strategies (Research in Occupational Stress and Well Being, Vol. 3). Emerald. https://doi.org/10.1016/S1479-3555(03)03003-8
Maslach, C., & Jackson, S. E. (1981). The measurement of experienced burnout. Journal of Occupational Behaviour, 2(2), 99–113.
Maslach, C., & Leiter, M. P. (1997). The truth about burnout: How organizations cause personal stress and what to do about it. Jossey-Bass.
Maslach, C., & Leiter, M. P. (2022). The burnout challenge: Managing people’s relationships with their jobs. Harvard University Press.
World Health Organization. (2019, 28. mája). Burn-out an “occupational phenomenon”: International Classification of Diseases. https://www.who.int/news-room/detail/28-05-2019-burn-out-an-occupational-phenomenon-international-classification-of-diseases
Greater Good Magazine (b. r.). Where to start if you feel burned out at work [rozhovor s C. Maslach a M. P. Leiterom]. https://greatergood.berkeley.edu/article/item/where_to_start_if_you_feel_burned_out_at_work