AKO SI VĎAKA ZÁVISTI NEZNIČIŤ VZŤAHY

Chodila som približne do posledného ročníka strednej školy, keď som prišla o všetky kamarátky. Vyčlenili ma z kolektívu, prestali sa so mnou baviť. Prežívala som jedno z najnáročnejších období svojho života a prísť aj o priateľstvá mi moc nepridávalo.

Bolo mi smutno, o to viac, že som si za to brala vinu. V slabej chvíli som na jednu z kamarátok povedala nejaké nelichotivé slová, o ktorých som verila, že to celé spustili. Dlho ma to trápilo a po asi 15 rokoch som jej napísala a ospravedlnila sa. Jej odpoveď ma prekvapila: „Ja si to už ani nepamätám, len sa pamätám, že sme sa proti tebe zomkli a šikanovali sme ťa.“ Nerozumela som tomu, ale prešla som to. Pre mňa bolo dôležité povedať prepáč.

Lekcia, ktorá ma naučila vážiť si úprimné vzťahy

Asi po 20 rokoch som napísala ďalšej kamarátke, s ktorou sme spolu športovali a spýtala som sa, či sa našej spoločnej záľube ešte venuje. Po stručnej odpovedi na moju otázku nasledovalo: „Chcem sa ospravedlniť, že som o tebe rozprávala za tvojím chrbtom. Strašne ma to mrzí.“

Cítila som, ako sa vo mne začína niečo uľavovať. Pokračovala vysvetlením: „Závideli sme ti. To ako sa obliekaš, tvoje ploché brucho… Chcela som, aby ma mali rady.“

Bolo to veľké prekvapenie a zároveň úľava. Prišlo vysvetlenie a ospravedlnenie. Uľavilo sa mne, uľavilo sa druhej strane a verím, že aj ďalším, ktorých sa to týkalo.

Nehnevala som sa, poučila som sa z toho. Vtedy, na strednej škole, som dostala jednu z najväčších lekcií, vďaka ktorej som si začala viac vážiť úprimné vzťahy. Stalo sa pre mňa tabu hovoriť o niekom za jeho chrbtom, ohovárať, haniť a pod. Rozhovory, ktoré s ľuďmi vediem sú pre mňa dôverné a nepúšťam ďalej nič, čo by mohlo niekoho zraniť. Rozvinula som v sebe jednu z najdôležitejších kvalít, ktoré k svojej práci potrebujem a riadim sa pár jednoduchými pravidlami:

To sú pravidlá, ktoré ma vedú mojou vlastnou cestou a k budovaniu vzťahov založených na vzájomnej úcte a rešpekte.

Nebudem tvrdiť, že nikdy nepocítim záblesk závisti, či žiarlivosti. No stáva sa to ojedinele. Zameriavam sa na to, aby som bola spokojná s tým, kým som a ako žijem svoj život. To je totiž v skutočnosti to jediné, čo môžem ovplyvniť.

Čo robiť pri pocite závisti?

Závisť nám v skutočnosti ukazuje to, že nežijeme svoj život tak, akoby sa nám páčilo, že nie sme spokojní s tým, kde sa nachádzame, s tým, kým sme a pod. Ako s každým pocitom, aj s pocitom závisti sa dá pracovať.

Urobte si vlastný prehľad závisti, či žiarlivosti.

Rozdeľte si papier na tri stĺpce. Do prvého stĺpca napíšte, na koho žiarlite. Do druhého detailne popíšte prečo. A do tretieho stĺpca napíšte jednu vec, ktorú môžete urobiť, aby ste sa aj vy pohli želaným smerom.

POVEDAŤ PREPÁČ SKRÝVA OBROVSKÚ SILU

Keď už nie je cesty späť, vždy je tu ešte možnosť povedať PREPÁČ. Toto slovo nezmaže minulosť, nezmení, čo sa už stalo, no ak je vyslovené úprimne, čisto a bez potreby niečo zaň získať, mení a oslobodzuje.

V schopnosti povedať prepáč sa skrýva obrovská sila, obrovská odvaha a schopnosť meniť, pre seba, aj pre ostatných.

A tak by som na záver chcela ešte povedať kamarátke, ktorá po 20 rokoch našla odvahu povedať prepáč a podať vysvetlenie, ĎAKUJEM.

Tento článok je pre všetkých, ktorých mrzí nejaký čin z minulosti, aby im dodal odvahu zmierniť jeho následky.

A zároveň pre všetkých, ktorí majú pocit, že je niekto na tom lepšie, aby na to zabudli a sústredili sa na vlastnú cestu a posun želaným smerom. Pretože verte, či nie, v topánkach niekoho iného by ste ozaj kráčať nechceli. To, čo vidíte je vždy len vrchol ľadovca.

S láskou, úctou a vďačnosťou,

Katarína