Stáva sa vám, že vás ovládne silný strach, prípadne iná emócia a vy prestávate mať veci pod kontrolou?
Som si istá, že áno. Naše pocity totiž nie je možné vypnúť. Sú to automatické reakcie nášho tela, ktoré majú za úlohu nás ochrániť. A robia to veľmi dobre. Môže sa však stať, že prerastú do veľkých rozmerov a sú pre nás ťažko zvládnuteľné.
Žijeme v období, ktoré pre nás vytvára jednu zaťažkávajúcu skúšku za druhou. K často neutíchajúcemu a náročnému pracovnému tempu sa pridal strach o zdravie seba, rodín a život. Dlhodobo žijeme pod tlakom situácií, ktoré nemôžeme mať pod kontrolou.
Žiť v strese dlhodobo, zažívať neistotu a nevedieť, ako sa veci vyvinú, čo bude ďalej, nie je vôbec jednoduché. To je skúška, ktorú nám život v aktuálnej dobe priniesol všetkým.
Dlhodobý stres a strach nás vyčerpáva a oslabuje. Naše telo je v neustálom napätí, zovretí, pripravené konať. No väčšinou nemá ako konať, nemá s čím bojovať alebo pred čím utiecť.
To najlepšie, čo môžeme urobiť je UPOKOJIŤ SA.
Delím sa s vami o 3 jednouché kroky, ktoré pomáhajú. Dôležité je urobiť si z nich návyk a použiť ich vždy, keď si uvedomíte, že sa dostávate do stresu, pocitu úzkosti, paniky alebo vás ovládnu silné emócie.
SPOMAĽTE
Je dôležité robiť jednotlivé kroky pomaly, neponáhľať sa a pozorovať, čo sa s vami deje.
Keď tieto kroky dostatočne precítite, mali by ste sa na záver cítiť pokojnejší, viac vnímať okolie, kde sa skutočne nachádzate a či vám naozaj práve teraz hrozí nejaké nebezpečenstvo.
DODATOČNÉ KROKY
V nasledujúcej časti bližšie popíšem, čo sa s nami deje v stresujúcej situácií a ako prispievajú jednotlivé kroky k uvoľneniu.
V stresovej situácií sa naše vnímanie výrazne zúži. Je zamerané len na problém. Naše telo stuhne a napne svalstvo. Je to okamžitá a automatická reakcia našej amygdaly (časti nášho mozgu), ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť naše prežitie. Táto funkcia nášho mozgu má vždy prednosť pred logickým uvažovaním a postupným vyhodnocovaním situácie. A má svoje opodstatnenie, keď nám skutočne ide o život.
Keď sa však táto reakcia spúšťa pravidelne a v momentoch, kedy nám skutočne nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, môže viesť k závažnejším problémom (k úzkostiam, panickým záchvatom, dlhodobému vyčerpaniu organizmu a rôznym chorobám, pretože organizmus nemá priestor sa uvoľniť a regenerovať).
Prvý krok je dôležité urobiť okamžite po tom, čo si uvedomíme, že sme v strese, že sa naše vnímanie zúžilo a naše telo sa naplo.
ZAMERANIE POZORNOSTI DO PROSTREDIA (ZRAKOM, SLUCHOM) NÁM POMÁHA:
Zamerajte pozornosti na telo nám umožní si uvedomiť ako reagujeme a čo presne cítime. Je to strach, napätie, hnev? Kde v tele to presne cítime? Ako pri tom dýchame?
DÔLEŽITÝCH JE NIEKOĽKO VECÍ:
V tomto kroku by malo dochádzať k ďalšiemu uvoľneniu tela, aj vrátane uvoľnenia zovretia hrudníka a prehĺbeniu dýchania.
Vnímanie zeme pod nohami, prípadne miesta, na ktorom sedíte a zapojenie hmatu pomáha:
V tomto kroku si fyzicky a hmatom potvrdíte, že ste naozaj v bezpečí a ešte viac sa sprítomnite.
Obrátenie pozornosti do priestoru okolo nás a na naše vlastné telo zároveň umožňuje zastaviť prúd myšlienok, ktoré môžu vyvolávať obavy a zintenzívňovať naše negatívne pocity. Je veľmi dôležité zastaviť prúd negatívnych myšlienok, predstáv a príbehov, ktoré sa ešte nedejú, nestali a nemusia sa stať.
Ak tieto myšlienky pretrvávajú po predchádzajúcich troch krokov, opakujte celý postup odznova. Zameriavajte pozornosť do prostredia, pokojne aj nahlas popisujte, čo vidíte, čo počujete, čo cítite, čoho sa dotýkate a ako ten dotyk vnímate.
Ak vám stres spôsobuje vážnejšie problémy a neviete si s ním poradiť, určite vyhľadajte odborníka a otvorte sa možnosti rozprávať sa s niekým o svojich pocitoch a situáciách, ktoré ste v živote zažili alebo zažívate.
Neočakávajte však, že jeden rozhovor vám pomôže uvoľniť všetku záťaž a vaše starosti sa rozplynú. Vnímajte odborníka, ktorého si zvolíte ako sprievodcu, ktorý popri vás kráča a vytvára vám oporu a priestor, v ktorom môžete nájsť svoje zdroje a schopnosti zvládnuť vašu situáciu. Toto sprevádzanie si vyžaduje určitý čas a pravidelnosť. Je pravdepodobné, že až po nejakom čase budete schopní zhodnotiť váš posun a prínos odborníka.
Na tému stresu a úzkosti sme sa rozprávali v živom vysielaní aj so psychiatričkou Annou Petříkovou. Záznam z vysielania si môžete pozrieť na Youtube.
Verím, že vám uvedené kroky a tipy vo videu prinesú úžitok.
V žiadnom prípade však s vami nezdieľam zázračný postup. Naše emócie a pocity sa v nás hromadia a driemu za celý náš predchádzajúci život. Ak s nimi nepracujete priebežne, tak sa v záťažovom a stresovom období prejavia plnou silou. Vtedy môžu byť už ťažko zvládnuteľné.
Preto je potrebné uvedený postup opakovať vždy, keď zacítite silné pocity a emócie, ktoré vás vyvádzajú z rovnováhy. Vytvoriť si z toho návyk, ktorý vás naučí vracať sa stále do prítomnosti a do aktuálneho momentu, v ktorom ste v bezpečí. Na začiatku to môže byť náročnejšie, ako pri každej novej veci, ktorú sa učíte.
Ak potrebujete poradiť v téme práce so stresom alebo pri aplikovaní uvedených krokov, kontaktujte ma.
Katarína