13 VECÍ, KTORÉ VÁM KOUČING MÔŽE PRINIESŤ

Hneď prvý bod vám môže pripadať možno až smiešne. Čo je na tom? Veď zastaviť sa môžem kedykoľvek, aj sám. 🙂

To áno, nie je v tom žiadna veda. Ale robíme to? Zastavujeme sa priebežne? Naozaj si vezmeme čas, keď potrebujeme niečo premyslieť?

Myslím, že keby sa na túto tému robil prieskum, tak by u 99,9% populácie bola odpoveď NIE.

Áno, je pravda, že toto je len moja domnienka, ktorá vychádza z mojich predchádzajúcich skúsenosti. No zároveň verím, že nie som jediná na tejto planéte, ktorá sa veľakrát náročným témam svojho života skôr vyhýba a nad tými naoko ľahšími témami mávne rukou. Hoci som sa už presunula k ľuďom, ktorí si dôležitosť pravidelného zastavovania uvedomujú, býva to veľakrát náročné.

Tento bod vyzerá najjednoduchšie len naoko. Na ceste ku skutočnému zastaveniu býva mnoho prekážok, od strachu, cez potrebu stihnúť všetky dôležité veci na zozname, až po presvedčenia, že je to zbytočné.

Moment zastavenia sa má však obrovskú moc. Je to moment stíšenia, pri ktorom sa môžeme dostať bližšie k sebe samému, kde môže dochádzať k uvedomeniu a sebapoznaniu.

Už v samotnej definícii koučingu, ktorú môžete nájsť v knihe Koučovanie podľa pyramídy od autoriek Zuzany Karpinskej a Denisy Kmecovej, je zakomponované, že v koučingu dochádza k uvedomeniu:
„Individuálny koučing je rozhovor vedený špecifickým spôsobom. Koučovaný si počas neho jasnejšie uvedomí vlastnú situáciu a môže sa rozhodnúť, ako bude postupovať ďalej, a akými hodnotami sa pri tomto postupe bude riadiť. Po koučovacom rozhovore by malo byť koučovanému jasnejšie, čo je pre neho v danej situácii najdôležitejšie, ako bude ďalej konať a čo mu pomôže.“

Dovolím si tvrdiť, že to, aby klient dospel k nejakému uvedomeniu patrí k základným úlohám koučingu. Kouč vám kladie otázky, vy na ne odpovedáte, vediete spolu rozhovor a počas tohto rozhovoru sa vám vyjasňuje.

Niekedy je to postupné a veci do seba zapadajú, skladajú sa do nejakého jasnejšieho obrazu, začíname vidieť riešenia a možnosti. Niekedy zas môžeme zažiť náhly AHA moment, moment, v ktorom nám je zrazu všetko jasné, akoby sa rozsvietila žiarovka. A niekedy uvedomenia dozrievajú a prichádzajú aj po koučingu (v tomto prípade sa pri koučingu naštartuje nejaký proces premýšľania, uvažovania, preciťovania, ktorý v nás beží aj následne a môže v nás dozrievať).

Ó, áno, toto je krásny dar koučingu. Nie je žiadnou novinkou, že nás situácie, zážitky a témy, ktoré v živote prežívame pohlcujú. Sme v nich, žijeme ich, cítime a znášame dôsledky. Niekedy to môže byť celé tak zamotané, komplikované a stresujúce, že z toho nevidíme východisko.

Prítomnosť kouča a rozhovor s ním nám môže priniesť schopnosť pozrieť sa na celú situáciu viac z odstupu a nadhľadu. Akoby sme sa vytiahli z toho bodu, kde nevidíme riešenia a uvideli väčší obraz a širšie súvislosti. Alebo nám kouč pomôže pozrieť sa za problém, uvidieť viac dopredu, pomôže nám vyjsť z toho bodu a nájsť prvé kroky, ktoré môžeme urobiť.

Ak vás zaujíma spôsob, ako môžete zmeniť uhol pohľadu, môžete si stiahnuť zdarma môj eBook na tému: Čo by urobilo vaše budúce ja?

Prevziať zodpovednosť nemusí znieť veľmi lákavo, ale v skutočnosti je to schopnosť, ktorá nám v mnohých ohľadoch dáva slobodu a silu.

Túto oblasť vnímam veľmi citlivo a nerada v nej generalizujem. Vyhlásenia typu, že si môžeme za všetko, čo sa v našich životoch deje nás môžu zahanbovať a sú veľmi necitlivé a veľmi jednostranné. Existuje množstvo situácií, ktoré by sme si zrejme dobrovoľne nevybrali, ako napríklad smrť blízkeho, nehody, násilie a pod.

Čo tým ale chcem povedať je, že keď prevezmeme zodpovednosť za situácie, ktoré sa v našich životoch odohrali alebo odohrávajú (zodpovednosť za tú časť, ktorá nám patrí), tým pádom prevezmeme aj zodpovednosť za to, že môžeme nájsť riešenia, ktoré nás posunú vpred. Toto uvedomenie a tento postoj nám dáva silu a pomáha nám vyjsť zo zacyklenia v sebaľútosti, bolesti a obviňovaní druhých.

Kouč nám v tomto procese pomáha tým, že plne dôveruje v našu schopnosť prevziať za svoj život zodpovednosť a teda tomu, že sme schopní nájsť riešenia na konkrétne situácie, pri ktorých nás sprevádza.

Vo svojom živote, v našej minulosti a aj prítomnosti máme množstvo zdrojov, ktoré si ani nemusíme uvedomovať. Je to preto, že sa každý deň v našich životoch odohráva veľké množstvo udalostí a zážitkov, ktoré sa v nás uchovávajú ako v takej veľkej knižnici. V tejto knižnici stačí len siahnuť po tej správnej knihe a zalistovať v nej. Lenže, ako máme vedieť, kde v tak veľkej knižnici nájsť tú správnu knihu?

Kouč nám v tom môže pomôcť špecifickými otázkami, pri ktorých si môžeme uvedomiť, že sme už v živote riešili nejakú podobnú situáciu a to riešenie by mohlo byť aplikované aj na aktuálnu situáciu. Alebo sme síce riešili úplne inú situáciu, ale to, čo nám pomohlo vtedy pri tej danej situácii, nám môže pomôcť aj teraz.

Môžeme si uvedomiť, že máme okolo seba množstvo ľudí, ktorí nás podporia alebo nám môžu pomôcť s riešením. Prípadne, že máme nejaké riešenie, na ktoré sme už zabudli. Že môžeme skúsiť použiť niečo, čo sme ešte nepoužili alebo to použiť spôsobom, akým sme to ešte neskúsili použiť.

Príkladov by mohlo byť veľmi veľa. Dôležité však je, že zdroje v našich životoch existujú, na akékoľvek oblasti života alebo práce. V živote každého z nás. Dôležitý je moment uvedomenia, že sú, aké to sú a ako ich môžeme použiť. V momente tohto uvedomenia sa nám uľavuje, a my opäť nadobúdame dôveru sami v seba, v svoje schopnosti, možnosti a získavame odvahu konať.

Keď pri koučingu zažijeme prerod svojej energie, tak už nejde len o uvedomenie v našej mysli, je to niečo čo precítime celým svojím telom a vieme, že uvedomenia, na ktoré sme si prišli sú správne.

Stalo sa mi, že som pri koučingu zažila pocit, že zo mňa spadla obrovská záťaž a moje celé telo sa odľahčilo. Inokedy zas pocit, že som sa mohla opäť zhlboka nadýchnuť a moje telo sa roztiahlo do celého priestoru (hoci mám vzrast 162 cm, mala som pocit, že mám minimálne 2 m). Alebo, že som na koučing prišla unavená, vyčerpaná, a odchádzala som veselá a plná radosti. Pamätám si aj moment, kedy som do seba úplne dosadla a v mojom vnútri bolo úplne ticho, pokoj a čistá prítomnosť.

Každý z nás sa riadi podľa nejakých hodnôt. Tieto hodnoty nie sú dané a nemusia byť celý život rovnaké, môžu sa meniť podľa aktuálnej situácie v našich životoch. Niektoré hodnoty však môžeme aj preberať, nie sú naše, môžu pochádzať od nejakých iných autorít v našom živote a môžu nás podvedome ovládať.

Uvedomenie si svojich skutočných hodnôt môže mnohé v našich životoch vyjasniť. Mnohé riešenia sa ukážu samé. Môže to viesť k tomu, že prestaneme pochybovať o svojich túžbach a začneme napĺňať svoje sny, získame väčšiu dôveru v seba a v to, čo robíme.

Pre mňa bolo veľkým uvedomením, že moja najdôležitejšia hodnota je sloboda. Samozrejme som to niekde tušila, ale nikdy som si to neuvedomovala plne a nekonala som podľa toho. Možno aj práve preto, že sa s tým bili hodnoty iných ľudí v mojom živote. Bála som sa, že budem pôsobiť sebecky alebo ľahkovážne.

Lenže táto hodnota v mojom živote z nejakého dôvodu je. Z nejakého pre mňa dôležitého dôvodu sa potrebujem cítiť slobodná. Keď som si to uvedomila naplno, mnohé sa zmenilo, respektíve mnohé som musela zmeniť. Ale stálo to za to, za ten pocit, že môžem voľne dýchať.

Myslieť tak nejako komplexne a šťúrať sa vo veciach som bola učená už od mala. Tento dar má môj otec a mal ho aj jeho otec. Keď som robila dizertačnú prácu, pamätám si radu od dedka: „Najdôležitejšie je klásť si tie správne otázky a potom na ne hľadať odpovede.“

Táto veta vo mne tak nejako utkvela, aj keď som ešte vtedy plne nechápala prečo. Fakt je, že som sa tou radou riadila už dlho. Pri každom pracovnom projekte som bola zvyknutá klásť si množstvo otázok a hľadať pre ne zdroje a odpovede. Každý projekt tým začínal, nazhromaždila som všetko, čo som vedela. 🙂

Koučing mi túto schopnosť posunul ešte na úplne nový level. Už ako klientka som sa pozastavovala nad niektorými otázkami. Niektoré mi pripadali zvláštne formulované a niektoré až nezmyselné. A zároveň ma prekvapovalo, ako ku mne niektoré odpovede prichádzali. Niekedy som si hovorila: „Vážne, takto to mám?“

Niektoré otázky sa mi tak zapáčili, že som si ich kládla pri rôznych situáciách sama. A často to vážne fungovalo. Postupne som sa naučila meniť svoje myslenie a čím náročnejšia úloha predo mnou stála, tým viac otázok som si kládla.

A to viedlo aj k tomu, že sa pravidelnejšie zastavujem, viac premýšľam nad tým, ako veci skutočne mám a chcem, aj keď sa zdajú na prvý pohľad úplne jasné. A nemám už strach odpovedať na otázku vetou: „Neviem, musím si to premyslieť. Dám vedieť do (nejakého času).“

Stáva sa, že nás niekto svojou otázkou vyšokuje alebo na nás už priamo v otázke vyvíja nátlak. Ja som napríklad zažila pocit stability a vnútornej rozhodnosti, keď som na presne túto tetu vyslovenú za otázkou: „potrebujem od vás vedieť rozhodnutie hneď teraz,“ odpovedala: „Poviem vám to za 10 minút, potrebujem si to premyslieť.“ Chlapík na mňa síce treštil oči, no ja som sa utiahla na pokojné miesto a vec si premyslela tak, aby odpoveď, ktorú dám, bola naozaj tá, ktorú dať chcem.

Veľakrát máme obavy pustiť sa do zmeny, ktorú pre seba v našich životoch potrebujeme urobiť. Môžu nás brzdiť obavy, strach z toho, čo sa môže stať, ako na to zareaguje okolie, že to pre nás môže znamenať nejaký konflikt. A tak sme schopní zotrvať v nežiaducom stave aj roky.

Keď nad tým tak premýšľam, je zvláštne, ako dokážeme znášať nepohodlie, niekedy aj bolesť a iné nepríjemné pocity a zážitky, v situáciách, v ktorých sme a dobre ich poznáme. Ale bojíme sa otvoriť zmene, ktorá môže krátkodobo priniesť nejaké iné nepohodlie, hoci vo finále sa môžu po tejto zmene veci obrátiť k lepšiemu.

Koučing nám môže pomôcť zmeny urýchliť, práve tým, že nám pomôže pozrieť sa na veci z odstupu, či nadhľadu, pomôže nám nájsť svoje zdroje sily, odvahy a riešení.

Ja som vo svojom živote mnohé zmeny odkladala. Vedela som, že na ne raz musí dôjsť, ale nikdy nebol ten správny čas. Nechcelo sa mi do nich, bála som sa, bolo toho priveľa.

Byť v pozícii koučovanej všetko urýchlilo a som za to obrovsky vďačná. Keby to tak nebolo, tak pravdepodobne doteraz ešte mnohé zmeny, veľké kroky a životné rozhodnutia odkladám a uhýbam im zo strachu. Takto som sa na zmeny mohla pripraviť, uvedomiť si mnohé svoje potreby a získať silu a odvahu na to prejsť procesom zmeny. A naviac som pri tom mala podporu a niekoho, kto ma sprevádzal.

Nové nápady sa v koučovacom procese objavujú veľmi často. Je to práve tým uvoľnením, ku ktorému dochádza. Dokonca to môže byť aj váš hlavný dôvod prečo kouča navštívite. Môžete za ním prísť s témou, že potrebujete nové nápady k nejakému projektu a pod.

Neznamená to, že ich kouč na vás vychrlí a vy spokojne odídete so zoznamom. Znamená to, že vás kouč bude sprevádzať tak, aby na tom zozname, s ktorým odídete, boli vaše vlastné nápady. Proste vám pomôže sa na veci pozrieť inak. A s takýmto zoznamom vlastných nápadov odídete ešte radšej.

Nie každá téma vedie k zoznamu krokov alebo úloh v akčnom pláne. Záleží od toho, s akou témou za koučom prichádzame. Je však veľmi časté, že odídeme aspoň s prvým najdôležitejším krokom, ktorý potrebujeme urobiť.

Niekedy si vytvárať akčný plán nepotrebujeme. Keď v nás dozreje nejaké uvedomenie, akoby sme presne vedeli, čo máme robiť. Na druhú stranu, sú témy, projekty, oblasti, ktoré sme si ku koučovi prišli premyslieť, pretože sa v nich chceme pohnúť dopredu. A je dobrým zvykom kouča, že s nami zapisuje konkrétne kroky, ktoré si uvedomíme, že vedú k želanému stavu, ku ktorému sa chceme dopracovať.

Tento zoznam nám samozrejme na záver ostáva a máme detailný prehľad, v ktorom si stačí len odškrtávať, čo sme už urobili. Samozrejme, ak nepotrebujeme riešiť ďalej detailnejšie aj konkrétne kroky v akčnom pláne. V tom prípade máme aspoň základný rámec, ktorý nás na našej ceste povedie.

Ako som písala aj vo svojom článku Tajomstvo koučingu, veľmi málo sa v súvislosti s koučingom hovorí o tom, že sú jeho súčasťou aj techniky, ktoré nám do procesu premýšľania a rozhodovania pomôžu prizvať aj pocity.

Aj moja prvotná predstava bola, že koučing je hlavne o rozprávaní a premýšľaní. To, že si pri riešení nejakej témy môžem veci precítiť aj svojím telom a uvedomiť si, ako sa v danej situácii alebo s daným riešením cítim, bolo pre mňa veľkým, no veľmi milým, prekvapením.

Dlho som bola zvyknutá byť na mnohé veci „sama“. Nedeliť sa o to, ako sa presne cítim, čo ma trápi. Tak nejako som asi nechcela ľudí zaťažovať alebo som sa hanbila, že nie som dosť silná a dosť schopná to zvládnuť sama. A tak som zvládala, až toho bolo priveľa a prestala som zvládať.

Niekedy môže byť náročné deliť sa s rodinou, známymi alebo priateľmi (z rôznych dôvodov) a je jednoduchšie podeliť sa s úplne cudzou osobou. Samozrejme tým teraz nemyslím chodiť po ulici a zdôverovať sa „hocikomu“. No ľudia, ktorí vykonávajú profesie koučov, terapeutov alebo iné pomáhajúce profesie, majú zvyčajne veľkú dávku empatie, porozumenia a hlavne sú viazaní rôznymi etickými zásadami, takže je predpoklad, že sa od nich vaša téma nedostane tam, kam nechcete, aby sa dostala.

Okrem toho vedia, ako majú reagovať v krízových situáciách a ako vás sprevádzať tak, aby ste sa cítili v bezpečí a neprichádzali o svoju silu.