Vizualizácia je predstavivosť, schopnosť mysle vytvárať mentálne obrazy (predstavy). Môžeme ju označiť aj ako mentálnu predstavivosť alebo mentálny nácvik, kedy ide o špecializovaný mentálny proces, pri ktorom používate svoju predstavivosť na vytváranie živých obrazov, prostredí a pocitov vo vašej mysli a tele ešte predtým, ako sa stanú.
Cieľom je zapojiť všetky zmysly a zámerne vytvoriť predstavivosť, aby ste ovplyvnili svoje myšlienky, emócie a konanie.
Nie je žiadnou novinkou, že vizualizáciu využívajú mnohí úspešní športovci, kde má vizualizácia zrejme najväčšie uplatnenie. Vizualizácia je na ceste za úspechom využívaná aj mnohými podnikateľmi čí lídrami a tiež v psychológii.
V koučovaní tiež môžeme pracovať s vizualizáciou. Je potrebné si zadefinovať zámer, želanie, túžbu a chcieť ho naozaj dosiahnuť. Pri vizualizácii ide o prerámovanie z prítomnosti do želanej budúcnosti.
Pamätám si na svoje prvé stretnutie s vizualizáciou. Končila som vtedy doktorandské štúdium a zároveň som pracovala na ministerstve, ktoré mi v tom čase ponúkalo priestor, aby som dokázala zvládnuť prácu aj štúdium. Moje ambície však boli inde. Chcela som prejsť do firemného prostredia a venovať sa odboru, ktorý som študovala. No s prácou v štátnej sfére a s diplomom PhD. to bolo náročnejšie ako som si myslela.
Po niekoľkých mesiacoch neúspešného hľadania a pohovorov som sa dostala ku knihe Debordelizácia hlavy od Iva Tomana, v ktorej istým spôsobom popisoval vizualizáciu. Aby som sa vytiahla zo svojho negatívneho naladenia, začala som si predstavovať prácu, akú som chcela, najlepšie v nejakej ženskej oblasti (móda alebo kozmetika), a to ako ma práca baví a napĺňa.
Pomohlo to môjmu odhodlaniu opäť sa pozitívne naladiť na hľadanie práce a mať jasný zámer a cieľ, ktorý mi pomôže prekonávať prekážky. Nakoniec som napísala otvorený, úprimný a emotívny e-mail jednému personalistovi v agentúre sprostredkovávajúcej prácu. Už si nepamätám, čo všetko som mu na pohovore povedala, ale s určitosťou som k nemu pristúpila s iným naladením než predtým, z pozície jasnej prestavy práce, akú by som chcela robiť.
Po pár týždňoch mi dohodil nové pohovory, medzi nimi aj v kozmetickej spoločnosti, kde som nakoniec uspela a budovala si v nej kariéru približne 9 rokov.
Vtedy to pre mňa bol obrovský AHA moment, ako práca s vlastnou mysľou a ujasňovaním si predstavy budúcnosti dokáže pomôcť vo formovaní vlastnej cesty.
Vizualizáciu často radíme k metódam, ktoré označujeme nálepkou EZO. Predstavivosť však je prirodzená schopnosť mozgu byť tvorivý. Túto schopnosť môžeme využívať rôznymi spôsobmi, od vnútornej práce až po tvorbu v hmote, v práci či v umení, v športe alebo v podnikaní. Možnosti je toľko, kam až siaha naša predstavivosť. Silu predstavivosti vieme využívať práve vďaka schopnostiam, štruktúram a funkciám nášho mozgu.
Náš mozog sa vďaka neuroplasticite môže neustále meniť. Najčastejšie zmenu v mozgu dosahujeme učením, novými návykmi, či zmenou myslenia. Vizualizácia je však tiež veľmi účinným nástrojom na podporu neuroplaticity a následnej zmeny nášho myslenia a konania. Mozog totiž nevie presne určiť rozdiel medzi tým, čo je skutočné a tým, čo je predstava.
Napríklad, keď zavriete oči a predstavíte si, ako sebavedome vchádzate do miestnosti, nielenže si to predstavujete, ale trénujete svoj mozog, aby to vnímal ako skutočnosť.
Opakované vykonávanie tejto činnosti spúšťa nervové dráhy, ktoré posilňujú sebadôveru. Postupom času môže tento mentálny nácvik skutočne pretransformovať mozog a uľahčiť vám sebavedomé konanie v reálnom živote.
RAS (retikulárny aktivačný systém) je súbor oblastí mozgu, ktoré rozhodujú o tom, aké informácie sa dostanú do nášho vedomia. Vedome spracujeme približne 50 až 100 bitov informácií za sekundu. RAS funguje tak, že filtruje informácie, ktoré považuje za nepodstatné.
Pri vizualizácii teda dávame RAS pokyn, aby venoval pozornosť veciam, ľuďom a príležitostiam, ktoré nám pomôžu dosiahnuť našu víziu. Zameriava tak pozornosť a sústredenie na cieľ. Zatiaľ čo my vedome vytvárame víziu, RAS podvedome pracuje na identifikácii ciest k nej. Keď tieto cesty vedú k úspechom, môže sa to zdať ako šťastie alebo náhoda, ale nie je to tak. Začalo sa to víziou, ktorú sme si vytvorili, a činmi, ktoré sme podnikli na základe informácií filtrovaných naším RAS.
Zážitky, ktoré sú intenzívne, dlhodobé alebo sa opakujú, môžu zmeniť mozog. Opakované mentálne precvičovanie lepších výkonov, väčšieho sebavedomia a dosahovania cieľov iniciuje novú aktivitu medzi neurónmi, čo nakoniec vedie k novým prepojeniam.
Funguje to aj opačným spôsobom. Mozog môžeme prestavať tak, aby myslel viac negatívne. Z evolučných dôvodov mozog reaguje viac na negatívne skúsenosti ako na pozitívne. Preto musíme zámerne dbať na to, čo si vizualizujeme.
V období mojej rannej 20-ky do môjho života vstúpilo niekoľko náročných a smutných udalostí. Vstúpila smrť. V priebehu niekoľkých rokov som stratila viac blízkych osôb v rodine, medzi známymi aj priateľmi. Malé deti aj rovesníkov vzala rakovina aj zvláštne nehody. Neboli to také tradičné stretnutia so smrťou, kedy vidíte blízku osobu zostarnúť do vysokého veku a mentálne sa na jej odchod pripravujete a zmierujete sa s ním ešte, kým je tu. V týchto prípadoch vždy prichádzal šok a nasledovala traumatická reakcia, ktorá sa u mňa vyvinula do úzkosti, hlbokého smútku a straty dôvery v život.
Dôsledkom bolo, že som prestala očakávať to dobré. Strach a úzkosť ma viedla k očakávaniu toho najhoršieho. Moje predstavy skôr viedli k negatívnym scenárom v každej náročnej situácii. To viedlo k ťažkosti náročné situácie prekonávať, únave a strate osobnej sily. Následne aj k strate sebadôvery.
Vďaka terapiám a koučingu som si to začala uvedomovať a pracovať na vnímaní toho, kam smerujú moje myšlienky a predstavy o živote.
K svojej spomienke na vizualizáciu som sa vrátila, keď som sa chcela vrátiť k aktívnejšiemu športu. Vtedy mi pri koučingu pomohla vizualizácia ujasniť si, ktorý typ športu pre mňa je ten najvhodnejší a pri ktorom vydržím. Môj progres a posúvanie sa k väčšej sile, pružnosti a sebavedomiu mi opäť pripomenul, ako vizualizácia dokáže meniť naše nastavenie a následné konanie.
Aby sme dokázali pracovať s vizualizáciou je potrebné dostať sa do stavu relaxácie. Keď sú telo a myseľ zrelaxované, mozgové vlny sa prepínajú do tvorivejšej hladiny, v ktorej môžu prebiehať iné myšlienkové pochody ako v plne bdelom stave.
Vizualizácia neznamená len si vytvárať obrazy toho, čo si želáme, ale tiež si predstavovať, ako by sme sa cítili. Môže ísť o chuť, vôňu, zvuk, a najmä ako sa cítime fyzicky v tele. Môže ísť tiež o kombináciu všetkých vnemov, ktoré dokážu vyvolať silnú predstavu a prežitok.
Ak potrebujeme nadobudnúť dôveru v seba a vo vlastnú seba hodnotu alebo sebavedomie, neudeje sa to zo dňa na deň. Často bola naša sebahodnota roky narúšaná a my sme roky strácali sebavedomie. Či už okolnosťami v našom živote alebo našimi následnými reakciami a myšlienkami.
Môžeme však robiť postupné zmeny, ktoré sa budú časom stupňovať a budovať naše základy, až sa sebadôvera stane prirodzenou súčasťou našej osobnosti a sebavedomie našim každodenným prejavom.
Viac o sebahodnote a sebavedomí som písala v článku: VERTE SI! Nájdete v ňom aj ďalšie užitočné informácie a cvičenia k zamysleniu a budovaniu väčšej sebahodnoty a sebavedomia.
Tu sa s vami podelím o 2 vizualizácie na podporu sebadôvery a sebavedomia.
Viera v seba samého je kľúčom ku všetkému, čo v živote robíme. Nejde len o to, aby sme boli pozitívne naladení alebo dúfali vo svoj život a ciele, ale aj o to, aby sme mali odolnú dôveru a istotu v seba samých.
Popremýšľajte o tom, v ktorých oblastiach svojho života chcete mať väčšiu vieru v seba. Hoci toto vizualizačné cvičenie možno použiť na budovanie všeobecnej viery v seba v mnohých oblastiach, vyberte si konkrétnu situáciu alebo cieľ, kde vám vnútorné presvedčenie chýba a chcete ho zvýšiť.
Postup:
Práca s vašou mysľou je ako práca s vaším telom. Najsilnejšia verzia vás závisí na oboch.
Niekedy stačí aj záblesk predstavy alebo pár minút myslenia na to, čo v živote chceme a precítenie toho, ako sa chceme cítiť, aby sme sa mohli posunúť želaným smerom. Aj vizualizácie spomenuté vyššie nemusia trvať dlhšie ako 5-7 minút.
Zdroje:
RAICHOORA, M. 2025. VISUALISE. London: Rider. ISBN 9781846048524.