ČO MÁ SPOLOČNÉ KOUČING A MAĽOVANIE ABSTRAKTNÝCH OBRAZOV?

Prišla som na 6 vecí, ktoré majú koučing a abstraktná maľba spoločné:

Tento moment budete odo mňa počuť ospevovať ešte asi veľakrát. Je to pre mňa tak uvoľňujúce, uľavujúce a liečivé. Je v tom niečo tak prirodzené a pritom niekedy tak náročne dosiahnuteľné. Je to pre mňa moment dostávania sa do "tu a teraz", v akomsi časopriestore. Neexistuje vtedy nič, len my, čas, priestor a prípadne ešte niekto alebo niečo, čo sa tam vtedy nachádza s nami.

Pri koučingu sa tento moment dostaví pri stretnutí s koučom a nadobudnutí prvotnej dôvery, kedy nás kouč cez svoje vlastné stíšenie postupne sprevádza k zastaveniu a zamysleniu nad témou, s ktorou prichádzame.

Pri maľovaní sa do tohto momentu dostávame, keď si sadneme alebo sa postavíme za maliarske plátno, v ruke máme štetec a začína proces maľby.

Tento bod je tak nejako podmienený tým predchádzajúcim. Skutočne sa dostať k sebe samému, k tomu, čo prežívame alebo potrebujeme vyjadriť, tak nejako predpokladá, zastaviť sa, stíšiť. Vtedy si zároveň môžeme viac uvedomovať sami seba, v danej situácii, v danom priestore. Vtedy sa začnú zreteľnejšie vynárať aj naše potreby.

Pri koučingu sa k samému sebe dostávame cez rozhovor vedený koučom. Máme priestor a čas sa nad vecami zamyslieť, uvedomiť si ich, predstaviť si alebo precítiť.

Pri maľbe abstraktného obrazu sa k sebe dostávame cez vnímanie svojho tela a ťahov štetca na plátne. Vnímame naše pocity, emócie, náladu a to čo sa s nami odohráva pri samotnom maľovaní.

Čo to vlastne je uvedomenie? Už samotným základom slova je vedomie. Je to teda byť si niečoho vedomý vo svojej mysli, alebo v pocite, prežívaní.

V koučovaní je to jeden zo základných cieľov, aby u klienta došlo k uvedomeniu si toho, ako veci má, ako ich chce mať, čo môže urobiť inak alebo ako sa môže posunúť dopredu. Viac o tom píšem v článku na mojom blogu nazvanom: 13 vecí, ktoré vám koučing môže priniesť.

V maľovaní môže k uvedomeniu dochádzať veľmi výrazným spôsobom, keď sa na to zameriame. Keď maľujeme čisto abstraktne bez nejakej predstavy, čo chceme namaľovať, alebo keď maľujeme so zadaním nejakej témy. Viac o tom ako na to, sa môžete dočítať v mojom eBooku: Čaro abstraktnej maľby.

Keď sme dlhodobo v behu, nezastavujeme sa, je toho na nás proste len priveľa alebo z rôznych iných dôvodov, môžeme v sebe pociťovať veľké napätie, prípadne zadržiavanú energiu.

Spôsobov na uvoľnenie napätia je veľké rôznorodé množstvo. Keď sa na to pozriem z pohľadu koučingu, k uvoľneniu napätia môže dochádzať v momente, keď si niečo uvedomíme, rozjasní sa v nás a prídeme si na riešenia, ktoré sme predtým nevideli. To bývajú veľmi uľavujúce momenty. Z problému sa stane riešiteľná situácia, zo záťažovej situácie nádej na zlepšenie a pod.

Pri maľovaní dochádza k uvoľneniu ťahmi štetcov, kontaktom s farbami, uvoľnením sa do procesu tvorby. Môžeme pri ňom prejaviť akékoľvek emócie, pocity a náladu, môžeme to odovzdať na plátno.

Pri koučingu je asi dobre známe, že je to jeden z účinných spôsobov využívaných v takzvanom osobnom rozvoji. ICF (International Coach Federation - Medzinárodná federácia koučov) definuje koučing ako „partnerstvo s klientom vedúce k myšlienkovému a tvorivému procesu, ktorý klienta inšpiruje k maximalizácii osobného a profesijného potenciálu.“

Keď sa na maľovanie pozrieme z hľadiska jeho využitia v arteterapii, tak je jeho cieľom napomôcť k sebapoznávaniu, uzdravovaniu, ale aj osobnému rozvoju v rôznych aspektoch života.

Učenie a prax koučingu, aj arteterapie, sa vyvinuli z rôznych oblastí psychológie, neurológie, filozofie a rôznych iných smerov skúmajúcich ľudské správanie. Jedným z týchto spoločných východísk, ktorého som si zatiaľ vedomá, je humanistická psychológia, ktorá predpokladá, že človek má k dispozícii vlastné zdroje a je schopný ich využiť k svojmu rozvoju.

Tento bod je spoločný len čiastočne, ale príde mi zaujímavý, a preto ho spomínam.

Koučing je plne orientovaný na budúcnosť, v minulosti prípadne hľadá len zdroje. Neorientuje sa smerom k minulosti s cieľom ju „liečiť“. Je plne zameraný na posun človeka v jeho osobných a pracovných témach vpred.

V arteterapeutických intervenciách to z môjho pohľadu nie je striktne vymedzené, ale všeobecne sa terapeutické prístupy orientujú skôr na minulosť s cieľom uľaviť, porozumieť a zaceliť rany tak, aby sa zlepšila kvalita ďalšieho života pred nami.

Pri svojom štúdiu som si všimla, že kreslenie a maľovanie môže byť využívané aj čisto s orientáciou do budúcnosti. Kedy si stanovíme nejakú tému s orientáciou na to, ako by sme to chceli v budúcnosti mať a následne ju výtvarne stvárnime.

Jeden z mnohých príkladov môžete nájsť aj v článku na blogu s názvom: Čo pre mňa predstavuje vision board? – kde popisujem to, ako sa pre vás môže maľba obrazu stať akýmsi vision boardom.