Keď som na sociálnej sieti zdieľala momentku zo školenia, kde som práve hovorila o spätnej väzbe a za mnou svietil slide s rozdelením na pozitívnu spätnú väzbu a rozvojovú spätnú väzbu, napísala mi kamarátka radostnú správu. Ďakovala mi, že presne označenie rozvojová spätná väzba hľadala. Že to mení jej vnímanie na dávanie spätnej väzby.
A presne o to ide. Spätná väzba nie je ani kritika a nemala by ani byť negatívna. Spätná väzba by nám mala pomôcť sa rozvíjať. Podporiť rozvoj nášho učenia sa, rozvoj osobnosti alebo rozvoj v pracovnej oblasti. Nemali by sme pri nej mať pocit, že sme niečo urobili nesprávne a že sme za to napomínaní a „trestaní“. Mali by sme mať pocit, že je možnosť to urobiť lepšie, posunúť sa a niečo ešte vylepšiť a rozvinúť.
Keď si vo svojom vnímaní nastavíme, že dávame rozvojovú spätnú väzbu, pôjde nám to s väčšou ľahkosťou. Nebudeme mať tendenciu skrývať sa za pozitívnu spätnú väzbu, vyhýbať sa povedať ako veci vnímame a ani to nijako zľahčovať, alebo naopak snažiť sa byť príliš silní, len, aby sme to ustáli a ten druhý pochopil. Keď si uvedomíme, že druhej strane tým pomáhame zlepšiť a rozvinúť určité vlastnosti, schopnosti, zručnosti, nájdeme slová ľahšie a prirodzenejšie.
Ak nám záleží na tom, aby osoba, ktorej chceme adresovať rozvojovú spätnú väzbu, naše slová prijala, potrebujeme sa na to pripraviť. Preto skôr ako prejdeme k tomu, ako ju dávať podľa modelu GROW, ponúkam niekoľko odporúčaní.
Ak nie ste danej osobe v pracovnom vzťahu nadriadení, kedy sa určitým spôsobom očakáva, že spätnú väzbu dávať budete, vypýtajte si povolenie. Jednoducho sa opýtajte, či danej osobe môžete dať spätnú väzbu. A akceptujte aj nie. Nie vždy druhú osobu musí zaujímať, aký máme názor, nie vždy to môže byť pripravená počuť a nie vždy to môže považovať za relevantné. Nevnucujme druhým svoj názor.
Ak ste v pozícii pracovne nadriadeného, sú situácie, kedy proste spätnú väzbu potrebujete dať. Môžete však tiež zvážiť, či sa s druhou osobou dohodnete na nejakom presnom stretnutí alebo jej dáte priestor sa pripraviť a pod.
Vytvorte priestor na konverzáciu tak, aby sa druhá strana mohla cítiť uvoľnene. Čím uvoľnenejšia bude atmosféra, tým menší dôvod bude na obranu alebo útok a spätná väzba bude s najväčšou pravdepodobnosťou lepšie prijatá a akceptovaná. V tom najlepšom prípade v súlade s ňou druhá osoba aj začne konať.
Preto vnímajte druhú stranu, aktívne jej načúvajte, aj vrátane jej nálady, ako sa asi momentálne cíti, aké slová a spôsob komunikácie je vhodné voliť a hlavne vytárajte priestor, v ktorom druhá strana bude môcť vyjadriť aj svoj názor a v ktorom tento názor bude akceptovaný.
Sadnite si na miesto, kde medzi vami nie je napr. stôl alebo iné prekážky, natočte si stoličky bokom, aby ste neboli v priamej konfrontačnej polohe, stretnite sa jeden na jedného (nevytvárajte prevahu tým, že si na stretnutie niekoho prizvete) a pod.
Mnohí ľudia sa obávajú, že keď budú na svojich zamestnancov milí, budú ich chváliť, alebo si s nimi potykajú, tak to bude zneužité a stratia rešpekt.
Rešpekt si môžete získať aj v prípade, že ste empatickí, priateľskí a otvorení. Dôležité je, aby ste tým vy udržali svoje hranice. Dokázali stále povedať nie, keď to bude potrebné, usmerniť, pomenovať, že niečo už nie je v poriadku a pod. Veď k tomu práve slúži aj spätná väzba. Môžete mať s druhými porozumenie a pritom ostávať pevní a verní svojim hodnotám.
Nikdy nedávajte rozvojovú spätnú väzbu (a už vôbec nie kritiku pred ostatnými). Býva veľmi zahanbujúce a aj podrážajúce autoritu, ak naši kolegovia alebo zamestnanci počujú, ako nás niekto kritizuje. Na prvý pohľad tým môžete získať silu, ale v skutočnosti podrážate aj vlastnú autoritu lídra, ktorý vie jednať s ľuďmi.
Ak chcete adresovať rozvojovú spätnú väzbu v skupine, otvorte len tému, diskutujte o nej, dávate informácie o tom, ako danú činnosť robiť správne (napr. aj prostredníctvom školenia a pod.) bez toho, aby ste niekoho adresne menovali.
Každý, koho sa bude daná téma týkať, to bude vedieť a správa k nemu určite prejde. Takýmto spôsobom nastavíte očakávania aj pre ostatných v skupine alebo tíme. Buďte tým, kto rieši problémy.
Každá spätná väzba musí byť konkrétna. Nestačí len povedať, že niečo je nesprávne. Treba vedieť povedať, ako presne to bude správne.
Keď vediete ľudí a vyžadujete od nich prácu, je potrebné mať aj presnú predstavu, ako by to malo vyzerať, alebo presnú predstavu toho, čo je potrebné vylepšiť. Nemôžete očakávať, že niekto bude čítať vaše myšlienky. Ak chcete, aby sa niečo zmenilo, potrebujete aj vedieť ako sa to má zmeniť. Inak vaše očakávania druhá osoba nikdy nemôže naplniť.
Keď dáte ľuďom zodpovednosť, zvýši sa ich motivácia a pracovný výkon. Aj v prípade rozvojovej spätnej väzby prenechajte zodpovednosť za riešenie druhej strane. Pomenujte ideálny stav a otvorte priestor, v ktorom druhá strana môže prísť s riešeniami, ako sa tam dopracovať, ako napraviť nejakú situáciu, ako sa posunúť alebo rozvinúť určité schopnosti.
Keď niektoré z navrhovaných riešení odsúhlasíte a necháte druhej strane plnú zodpovednosť za ich naplnenie, dá do toho všetko, pretože to bolo jej riešenie, jej nápad.
Rozvojová spätná väzby by mal byť dialóg, nie monológ nadriadeného. Usmerňujte preto rozhovor aj užitočnými otvorenými otázkami a dávajte druhej strane priestor vyjadriť sa. Počúvajte, čo hovorí a nachádzajte spoločné riešenia.
Ak sa vyskytne obhajovanie, zastavte ho a orientujte sa k riešeniu.
Pri dávaní rozvojovej spätnej väzby sa zameriavajte primárne na očakávania, cieľ, ktorý je potrebné dosiahnuť a na riešenia, ktoré povedú k náprave problému. Spätná väzba by mala byť orientovaná na riešenie a zlepšenie schopností, výstupov a výsledkov.
GROW model je navrhnutý tak, že smeruje práve k jasnému zadefinovaniu cieľa a očakávaní, nájdeniu príležitosti a riešení a konkrétnych akčných krokov na ich naplnenie.
Je to model, o ktorý sa bežne v koučovaní jednotlivcov alebo tímov opierame, keď pracujeme na zadefinovaní cieľa a smerovaní k jeho dosiahnutiu.
Užitočné otázky:
Ako vnímaš stanovený cieľ a jeho plnenie?
Za stanovený cieľ môžete doplniť čokoľvek (úlohu, očakávané správanie a pod.).
Užitočné otázky:
Čo zabránilo tomu, aby si... (splnil to, na čom sme sa dohodli; splnil stanovený výsledok)?
Čo / kto mal najväčší vplyv na to, že nebolo splnené / sa udialo....?
Aký vplyv vnímaš, že to má na teba / iných ľudí / projekt?
Užitočné otázky:
Čo navrhuješ urobiť k náprave?
Čo presne môžeš urobiť ty?
Aké možnosti riešenia vnímaš / vidíš / navrhuješ?
Ktorá z týchto možností sa ti zdá najlepšia a z akého dôvodu?
Aké príležitosti máme na to, aby sme mohli dosiahnuť stanovený cieľ?
Čo je potrebné k tomu / potrebuješ ty k tomu, aby sme splnili...?
Čo alebo kto by ti mohol pomôcť?
S – specific – špecifický: Aké konkrétne kroky povedú k náprave / zmene / budú vykonané?
M – measurable – merateľný: Podľa čoho budeme vedieť, že je úloha splnená / vykonaná náprava / situácia zmenená? Meranie môže byť kvantitatívne (teda presne vyjadrené v jednotkách času, úloh, finančných cieľov a pod.) alebo kvalitatívne (vyjadrené napr. v zmene správania, atmosféry, spätnej väzby od zákazníkov / kolegov a pod.).
A – achievable – dosiahnuteľný: Navrhnuté kroky vedúce k riešeniu by mali zohľadňovať schopnosti ľudí, ktorí ich budú vykonávať, možnosti, časový rámec a pod. Tzn. úloha by mala byť nastavená tak, aby bolo reálne ju splniť v stanovenom čase a stanoveným spôsobom. Ak napr. riešite zmenu správania človeka vychádzajúceho z jeho zvládania emócii, nedá sa očakávať, že bude náprava vykonaná do pár dni. Možno k tomu bude potrebovať aj odbornú pomoc. Ak naopak ide o presne jasné vykonanie úloh (napr. nastavenie systémov) je možné, že postačí pár dní na vykonanie nápravy. Treba zvážiť okolnosti situácie.
R – relevant – relevantný: Konkrétne kroky by mali priamo súvisieť s danou situáciou a mali by viesť k posunu. Zamerajte sa len na to najdôležitejšie a najpodstatnejšie.
T – time-bound – časovo ohraničený: Je potrebné stanoviť presný termín, dokedy má byť náprava vykonaná. Kedy presne majú byť urobené jednotlivé akčné kroky. Je to dôležitá informácia, aby ste vedeli kedy budete progres / nápravu hodnotiť.
Užitočné otázky:
Čo konkrétne urobíš?
S čím začneš?
Aké sú ďalšie kroky?
Podľa čoho budeme vedieť, že je úloha splnená?
Dokedy to urobíš?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že dávanie rozvojovej spätnej väzby koučovacím spôsobom pomocou GROW modelu je komplikované. V skutočnosti je to veľmi jednoduchý model s jasnou štruktúrou, ktorá vám môže byť užitočným sprievodcom pri vedení rozhovoru. Viete si ľahko overiť, v ktorej fáze rozhovoru sa nachádzate a čo by ste v ňom mali ideálne pokryť.
Vďaka tomuto modelu budete jasne smerovať rozhovor k riešeniam aj so zapojením druhej strany. Vďaka otázkam jej umožnite za riešenie prebrať zodpovednosť a zároveň vám rozhovor umožňuje pristúpiť k rozvojovej spätnej väzbe partnerským spôsobom, s prejaveným porozumením a záujmom.
Komunikácii sa venujem celý svoj profesijný život. Nepamätám si na obdobie, kedy by som nepracovala s ľuďmi. Ako človek zodpovedný za motiváciu množstva predajcov v obchodnej spoločnosti, alebo manažérka vzdelávania a koučingu, či ako koučka na voľnej nohe, neustále hľadám a využívam cesty vhodnej komunikácie.
Komunikujeme neustále a denne prechádzame množstvom situácii, ktoré potrebujeme zvládnuť. Ak pracujeme s ľuďmi, prípadne vedieme tímy, o to väčší dopad má to, ako komunikujeme. Preto som pripravila 6 mesačný program, nielen pre lídrov, v ktorom vám pomôžem zlepšiť vaše komunikačné zručnosti, a naučiť sa komunikovať priamo, nenásilne, z dospelej úrovne, a zároveň zvládnuť náročné emócie, ktoré môžu prinášať konfliktné situácie.
Kliknite na tlačidlo – chcem o programe zistiť viac – a budete presmerovaní na stránku s informáciami. Prípadne ma kontaktujte priamo a dohodneme si konzultáciu.
Budem sa tešiť na spoluprácu.
Katarína