„Zaujíma ma ako inak myslieť.“ Povedal mi klient, keď sme mali voľnú debatu o koučingu.
Čo znamená inak myslieť? A čo vlastne formuje naše myslenie?
To sú možno prvé otázky, ktoré si potrebujeme položiť.
Súčasný svet sa mení obrovskou rýchlosťou. Aby sme mu boli schopní stíhať, potrebujeme sa zaujímať o to, ako naša myseľ funguje a čo formuje naše názory.
Náš spôsob myslenia a názory sú do veľkej miery ovplyvnené našimi presvedčeniami. Základné presvedčenia, ktoré máme o sebe, o druhých a o svete, si často ani neuvedomujeme. Väčšinu z nich sme si dokonca ani slobodne nevybrali. Niektoré z našich najdôležitejších presvedčení nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, okrem toho, že ľudia, ktorých milujeme a ktorým dôverujeme, tieto presvedčenia tiež zastávajú.
To môže znieť ako útok na slobodnú vôľu, kontrolu a nezávislosť. Ak teda nemôžeme kontrolovať naše presvedčenia, môžeme ich vôbec meniť?
Presvedčenia sa formujú na základe nášho života, a tak sa aj neustále menia a vyvíjajú.
Náš mozog spotrebuje obrovské množstvo energie, a preto má stratégie na jej šetrenie. Jednou zo základných úloh nášho mozgu je predvídať budúcnosť tým, že rozpoznáva vzorce a robí na ich základe predpoklady. Pretože musí konať rýchlo a efektívne, využíva presvedčenia ako nástroj na urýchlenie tohto procesu. Presvedčenia sú teda užitočný nástroj na prežitie, pretože presvedčenia riadia naše správanie.
Aby sme zmenili svoje názory a presvedčenia potrebujeme vziať do úvahy naše súčasné presvedčenie a našu dôveru v toto presvedčenie, zároveň novú informáciu a našu dôveru v túto novú informáciu.
Dôvera vo vlastné alebo nové názory je kľúčovým faktorom. Táto dôvera je formovaná:
Zároveň, ak dôverujeme niekomu, kto je v danej oblasti odborníkom, je veľmi pravdepodobné, že prijmeme jeho presvedčenie a budeme konať podľa jeho rád.
Preto je tak dôležité vyberať si v našom živote vzory, ktoré nasledujeme a ľudí, ktorými sa obklopujeme.
Napríklad môžeme mať pocit, že nevieme rozprávať pred publikom na základe nejakých ranných skúsenosti zo školy alebo z prvých pokusov prezentovať.
Keď však v tejto oblasti budeme prekračovať vlastnú komfortnú zónu, dobre sa na prezentácie pripravovať a vystavovať sa novým skúsenostiam, časom môžeme zistiť, že sme pred publikom viac uvoľnení, dokážeme pracovať s hlasom a tiež ho zaujať.
To, aby som ja dnes dokázala stáť pred ľuďmi, prezentovať, lektorovať alebo viesť workshopy ma stálo množstvo úsilia a prekonávania svojich limitov. Od natáčania sa na kameru pred prvými firemnými prezentáciami, ktoré som mala mať pred malou skupinou (cca 10 ľudí), cez navštevovanie hereckého kurzu, aby som sa naučila pracovať s hlasom a dychom, cez hodiny vystavovania sa tomu strachu vystúpiť na pódium aj pred 2000 ľudí.
Nemôžem povedať, že to milujem alebo že patrím k najlepším rečníkom, ale už v sebe nemám presvedčenie, že to nezvládnem. Mnohokrát sa mi potvrdilo, že to zvládnem a veľakrát aj s pozitívnou spätnou väzbou. A tak sa to pre mňa stáva ľahšie.
Každá situácia má nejaký kontext, z ktorého vychádzame a na základe ktorého ju hodnotíme. To sa nazýva referenčný rámec a tvoria ho predpoklady, ktoré o danej situácii máme.
Naše presvedčenia sa na tvorbe tohto rámca podieľajú nemalou mierou a môžu prispievať k tomu, že môžeme mať tendenciu vidieť veci viac v problémovom rámci, kedy skúmame, ako problém vznikol, kto ho zapríčinil a pod.
Aby sme sa mohli posunúť ďalej a zmeniť svoju situáciu je dobré zamerať sa na výsledkový rámec, teda na hľadanie riešení.
K tomu nám pomáhajú vhodné otázky.
Na to, aby sme mohli zmeniť svoje myslenie a presvedčenia, potrebujeme sa veľa, dobre a cielene pýtať.
Často sa stáva, že klienti prídu na koučing s tým, že chcú vedieť, prečo sa im niečo v živote deje. Skúmanie problému však nie vždy býva užitočné. Môžeme sa totiž v probléme stratiť a ostaneme tak v problémovom rámci.
Preto sa vtedy pýtam: Ak to budete vedieť, čo s tým potom urobíte?
Len ak klient pomenuje odpoveď na túto otázku, pustím sa viac do skúmania problému a príčiny vzniku. Bez pomenovania toho, k čomu nám má takéto skúmanie slúžiť sa veľmi ťažko dostaneme do výsledkového rámca.
Vhodnejšie ako skúmať problém môžu byť otázky na riešenie:
Čo bude pre vás najlepšie riešenie?
Čo je potrebné, aby ste mohli smerovať k najlepšiemu riešeniu?
Či už chceme zmeniť vlastné názory alebo názory iných ľudí, vyvrátiť alebo spochybňovať existujúce dôkazy druhých často nefunguje.
Naše hlboko zakorenené presvedčenia potrebujeme odchytiť a spochybniť. A to sa deje práve cez otázky. Presvedčenia sa zmenia, keď človek získa nové, protichodné dôkazy, o ktorých je hlboko presvedčený. Postup ako na to, sa dozviete v článku: Ako nahradiť limitujúce presvedčenia prospešnými.
Otázky, na rozdiel od tvrdení, vyžadujú aktívnu odpoveď – dávajú ľuďom priestor premýšľať.
Podľa čoho zistíte, že smerujete k najlepšiemu riešeniu / ste dosiahli svoj cieľ?
Ako to bude vyzerať, keď… napr. nastane zmena?
Ako by sa na situáciu pozeral nestranný pozorovateľ?
Ako toto rozhodnutie / táto zmena ovplyvní iných ľudí?
Ako sa na tento problém budete pozerať za nejaký čas (pár dní, týždňov, mesiacov, či rokov)?
V koučovaní pracujeme najmä s otvorenými otázkami, a tak sa zmena rámca z problémového na výsledkový v koučovaní deje vždy.
S uzavretými otázkami v koučovaní takmer vôbec nepracujeme. Nedávno som sa však stretla so zaujímavým spôsobom, ako využiť uzavreté otázky tak, aby mali silu.
Otázky typu áno/nie sú veľmi jednoznačné a nedávajú priestor na vyhýbanie sa.
Ak teda chcete niečo zmeniť alebo uskutočniť, no stále vás brzdí niečo, čo neviete sami pomenovať, položte si uzavretú otázku, kde budú možné len odpovede áno/nie.
Neviem, znamená nie. Takto ma nedávno inšpirovala jedna moja klientka a odvtedy to uľahčuje aj moje rozhodovanie.
Takéto otázky nás nútia rozhodnúť sa jedným alebo druhým spôsobom.
A fungujú veľmi dobre, keď sa zameriate na oblasť, ktorá by mohla mať úžitok z ďalšej motivácie.
Napr. Pôjdem dnes cvičiť? Budem jesť zdravé jedlo na obed?
Nedovoľte si žiadne vysvetlenie. Jednoducho áno alebo nie.
Ak chcete vytvárať pozitívne správanie, nepoužívajte tvrdenia, ale klaďte si otázky typu áno alebo nie.
Máte väčšiu pravdepodobnosť, že odpoviete áno, ak vás to priblíži k tomu, kým chcete byť, a akonáhle poviete áno, je pravdepodobnejšie, že sa to aj stane.
Klaďte si otázky o svojich činoch a vaše činy vám odpovedia.
_____
Zmena myslenia, názorov a presvedčení nie je ľahká, ale je to cesta k osobnému rastu a naplnenému životu. Keď pochopíme, ako naše presvedčenia fungujú a ovplyvňujú nás, môžeme začať pracovať na ich zmene a otvoriť sa novým možnostiam.