Všímate si svoju náladu po prebudení? Mňa dlhšiu dobu zarážalo, ako je možné, že už hneď ráno po prebudení môžem mať zlú náladu?
Dnes už tomu rozumiem a našla som aj spôsoby, ako porozumieť tomu, čo mi tá nálada, emócie alebo nočné sny hovoria a ako si náročnú náladu nepreniesť do celého dňa. Cieľom nie je svoju náladu zmeniť a z nočného moróza sa v priebehu piatich minút stať vysmiatym nadšencom, ktorý bude celý deň rozdávať radosť. Cieľom je si porozumieť. Pochopiť samých seba a tomu, čo sa v nás odohráva a potom s tým naložiť najlepšie ako vieme.
V noci vypíname našu vedomú pozornosť, náš neokortex, ktorý stále niečo vyhodnocuje a nie vždy umožňuje telu, aby reagovalo svojím prirodzeným a často potrebným spôsobom. Ale v noci, v čase jeho nepozornosti prenecháva priestor nášmu plaziemu a emocionálnemu mozgu (teda telu a emóciám), ktoré celý deň čakajú na príležitosť, aby mohli zareagovať prirodzeným inštinktívnym spôsobom.
A tá príležitosť prichádza v čase uvoľnenia. Keď postupne prechádzame do hladiny alfa, následne theta a delta (hlboký spánok). Vtedy môže začať pracovať naše telo nerušene bez prísneho dohľadu bdelej mysle. A tak sa snaží spracovať zážitky, emócie, vypustiť zabrzdenú energiu a pod. Niekedy sa však stane, že je tento proces tak silný, že nás vytrhne zo spánku a neokortex opäť spozornie a často tento proces zastaví.
A tak sa to opakuje niekedy aj celú noc. Niekedy nám na pomoc prichádzajú aj sny, ktoré nám pomáhajú na podvedomej úrovni pochopiť, čo sa v nás odohráva a spracovať to, čo spracovať potrebujeme.
Keď si na pomoc vezmem obrázok, ktorý som spracovala, tak bežne v bdelom stave fungujeme zhora smerom dole. Cez nejaké naše naučené znalosti a fakty ovplyvňujeme aj naše emócie a telo.
V noci je ale príležitosť nášho tela ísť opačným smerom. Spúšťa reakcie, ktoré vyvolávajú aj naše emócie a príbehy, ktoré sa prejavujú prostredníctvom snov.
Sny sú veľmi zaujímavé. Aby som ich popísala najvýstižnejšie, vypožičiam si slová Candance B. Pert, autorky knihy Molekuly emócií: „Čo sa deje, keď snívate? Rôzne časti vášho tela a mysle si vymieňajú informácie, ktorých obsah vstupuje do vášho podvedomia ako kompletný príbeh so zápletkou a postavami popísanými jazykom vášho každodenného vedomia.“
Zlá nálada ráno neznamená, že je niečo nesprávne. Znamená len, že sme v noci veľa pracovali na nejakej náročnej téme, ktorú chceme podvedome vyriešiť. Ak si naviac spomenieme, že sa nám v noci aj niečo snívalo, je dosť pravdepodobné, že sa nejaká informácia chce predrať aj do našej vedomej časti a chce, aby sme jej porozumeli.
Ja patrím k ľuďom, ktorých telo v noci pracuje dosť intenzívne a aj dosť intenzívne sníva. Toto sa môže zintenzívňovať v náročných obdobiach, prípadne v nejakých stresových a záťažových situáciách. Čo môže byť na prvý pohľad dosť nepraktické, pretože to často prispieva k zníženej kvalite spánku.
Na druhej strane mi môj inteligentný systém posiela správy a informácie a čaká, až ich pochopím a zareagujem spôsobmi, ktoré pre mňa môžu byť prospešné.
Naše sny a práca tela nemusí vždy viesť len k náročným emóciám. Niekedy sa zo sna budíme so smiechom alebo sa prichytíme, že sa nahlas smejeme. Prípadne sme celý blažený. Tieto stavy však málokto z nás považuje za niečo „obmedzujúce“ s čím by sme mali pracovať. Prečo si však neuvedomiť aj to, čo nám robí radosť a uspokojuje nás. Potom si toho môžeme vo svojom živote dopriať ešte viac.
Našla som tri spôsoby,
ktoré sú podľa mňa úžasné a ktoré nám môžu pomôcť uvedomiť si naše emócie a ďalšie informácie, ktoré nás podvedome ovplyvňujú. Okrem toho nám môžu pomôcť nájsť riešenia na určité situácie, ktoré práve prežívame.
Na ranné stránky ma priviedla Julia Cameron, ktorá o nich píše vo svojej knihe Umelcova cesta.
Sú to 3 stránky A4 popísané jednostranne normálnym písmom (ja píšem do notesa veľkosti A5, takže píšem 6 týchto menších stránok). Nepíšeme na žiadnu konkrétnu tému. Píšeme viac menej automaticky. Popisujeme všetko, čo sa nám vnukne do mysle.
Napr. Svieti slnko. Sedím v posteli. Dnes som sa vyspala tak a tak....
Príliš nad tým nepremýšľame. Píšeme bez prestávky až kým nepopíšeme všetky stanovené stránky (ak sa rozpíšeme viac, môžeme pokračovať pokým sa nám žiada).
Kúzlo týchto stránok spočíva v tom, že píšeme automaticky a popisujeme to čo je, čo nám príde na myseľ a najmä v návyku.
Tak ako pri všetkom, predpokladať, že po jednom vyskúšaní sa budú diať zázraky, je odvážne. Ale už po jednom ráne s rannými stránkami môžeme pocítiť prinajmenšom úľavu. To, čo nám víri hlavou odovzdáme na papier a už to nepriťahuje našu pozornosť. S tým súvisí aj to, že sa naša nálada môže zlepšiť. Prípadne si môžeme uvedomiť, čo nám spôsobuje náročnú náladu a čo s tým vieme robiť.
Ideálne je ranné stránky písať každý deň, aspoň zo začiatku. Ideálne 3 mesiace každý deň. Ja som na začiatku vytrvala, aj keď sa mi nie vždy chcelo. Na konci som ale bola vždy rada, že som papier s perom vzala do ruky.
Teraz už ranné stránky píšem, keď potrebujem. Keď cítim, že mám ozaj náročné ráno alebo cítim, že som niekde zaseknutá, neviem sa v niečom pohnúť vpred alebo prísť na nejaký nápad.
Ranné stránky totiž pri dlhodobom písaní výrazne vplývajú aj na kreativitu. Naučíme sa totiž automaticky bez prílišnej snahy zaznamenávať rôzne myšlienky, ktoré sa vzájomne prepájajú a častokrát vybehnú ako blesk z čistého neba a opäť sú preč. Pri písaní ranných stránok ich stihneme zaznamenať, nikam nezmiznú a následne máme príležitosť ich viac rozvíjať.
„Keď sa ľudia pýtajú: „Prečo píšeme ranné stránky?“, žartom odpovedám: „Aby sme sa dostali na druhú stranu.“ Myslia si, že si robím srandu, ale ja si ju nerobím. Ranné stránky nás skutočne dostávajú na druhú stranu: na druhú stranu nášho strachu, našej negativity, našich nálad. Hlavne nás dostávajú za Cenzora. Mimo dosah Cenzorovho blábolenia nachádzame svoj vlastný pokojný stred, miesto, kde počujeme ten tichý hlások.“ Julia Cameron
Keď máte veľmi živé sny, môžete využiť aj spôsob od Candace B. Pert, autorky knihy Molekuly emócií.
V tomto prípade zapisujeme na jednu stranu stránky (alebo v zošite na jeden list) obsah sna. Teda to, čo si pamätáme, že sa v sne odohralo, zapisujeme príbeh. A na druhú stranu (alebo v zošite na druhý list) zapisujeme ako sme sa pri tom cítili, naše emócie a pocity.
Ak si celý sen nepamätáme, nevadí. Dôležité je začať písať to, čo si pamätáme a pri písaní si s najväčšou pravdepodobnosťou spomenieme na ďalšie detaily.
To, čo je najdôležitejšie, je klásť si otázku: Ako sa cítim? pri každej zaznamenanej časti sna. Aby sme si plne uvedomili, čo v nás ten príbeh zo sna vyvoláva. A môžeme viac pátrať aj po súvislostiach v našom každodennom živote. Či ten pocit, ktorý nám sen privolal mávame aj v bežnom bdelom stave. Kedy? Čo nám to hovorí? Na čo sa tento príbeh alebo jeho kľúčové časti podobá?
Každú súvislosť, ktorá nám napadne je tiež dobré zaznamenať. Ak zistíme, že sú nejaké situácie v našom živote, ktoré vyvolávajú podobné intenzívne pocity, môžeme si to uvedomiť a pracovať s tým už ďalej rôznymi spôsobmi. V závislosti od témy, oblasti a toho, čo chceme dosiahnuť.
Svoju rannú náladu alebo nočné sny a pocity s nimi súvisiace si môžeme aj nakresliť. Netreba k tomu veľa. Stačí nám A4 a farbičky, fixky... Ak máte práve voľný deň a veľa voľného času, môžete si vziať aj farby a plátno. Ale k účelu porozumenia aktuálnym pocitom postačia aj farbičky a papier.
Kreslite spôsobom, ktorý je pre vás najpríjemnejší. Nejde o estetickú stránku. Tento obrázok je čisto pre vás a vaše potreby, nemusíte ho nikomu ukazovať. Môžete kresliť reálne objekty alebo intuitívne, automaticky, abstraktne, ako vám to je najpríjemnejšie.
Keď budete kresliť, opäť vnímajte ako sa cítite. Kreslite dovtedy, kým nebudete mať pocit, že je obrázok hotový. Nemusíte ho v priebehu príliš hodnotiť. Na to sa zamerajte až následne.
Keď budete mať obrázok hotový, pozrite sa naň a zhodnoťte si, čo ste vlastne nakreslili, čo vám to hovorí a ako ste sa pri tom cítili. Opäť hľadajte súvislosti so svojím každodenným životom. Je v ňom niečo, čo sa na ten obrázok podobá alebo pripomína pocity, ktoré ste pri jeho kreslení mali?
Zhodnotiť si ho môžete aj písomne. Spojiť maľovanie s písomnou formou. Pri písaní vám môže dôjsť ešte viac ďalších súvislostí.
Ako som písala v úvode - cieľom nie je meniť svoje pocity a emócie, ale porozumieť im. Keď sa vám vyjavia nejaké súvislosti alebo situácie, ktoré vo vás môžu vyvolávať náročné emócie a pocity, môžete s tým ďalej pracovať. Buď samostatne, s niekým alebo tomu len dať voľný priebeh, podľa toho, ako veľmi vás to vo vašom živote ovplyvňuje a podľa toho, čo práve najviac potrebujete.
Želám vám príjemné noci plné výživného spánku a krásne pohodové rána.
Rina